Útek do Ríma

Útek do Ríma je príjemný romantický príbeh so sympatickými postavami, odohrávajúci sa v prostredí malého mestečka, ktorý vás chytí za srdce. Ja som si jeho čítanie užívala od začiatku do konca. Ako prvá ma na knihe zaujala obálka, predovšetkým farby, ktoré sú na nej použité. Táto farebná kombinácia sa mi dosť páči. Cítim z nej nádych jari/leta. Amelia si práve prechádzala určitou krízou spojenou s jej kariérou speváčky - cítila sa vyčerpaná, stratila inšpiráciu, spev ju prestal baviť, sláva jej prerastala cez hlavu, preto sa rozhodla zo dňa na deň tajne ujsť do Ríma, ako hrdinka v jednom z jej najobľúbenejších filmov Prázdniny v Ríme. Amelia bola slniečko, ktoré všade, kam prišlo, prinieslo pozitívnu energiu, takže (takmer) všetci si ju okamžite zamilovali... ja tiež. Páčilo sa mi na nej, že sa vedela tešiť aj z maličkostí. Miestami mi jej bolo celkom ľúto, niektorí ľudia z jej okolia ju brali viac ako stroj na peniaze než ľudskú bytosť. To všetko sa podpísalo aj na jej sebavedomí, často si neverila a robila veci, len aby vyhovela druhým, hoci tým ubližovala sama sebe. Noah bol skôr jej opak - tichý, zádumčivý, odťažitý mladý muž, ktorý si k telu pustil len pár ľudí. Jeho povaha však bola ovplyvnená viacerými náročnými situáciami v jeho živote, či už stratou blízkych, alebo zradou milovaného človeka. Postupne sa začalo ukazovať, že v jeho vnútri sa skrýva dobrosrdečný človek so srdcom na správnom mieste, ktorý by pre svojich blízkych urobil prvé i posledné. Veľmi sa mi páčil vzťah s jeho sestrami či najlepším kamarátom, na ich neustálom podpichovaní a doberaní som sa skvelo bavila. S romantickou linkou v štýle "od nepriateľstva k láske" som bola spokojná, naozaj mi sadla. Užívala som si, ako sa Amelia postupne dostávala Noahovi pod kožu a odhaľovala jeho láskavú povahu. On jej zasa pomohol nájsť stratenú rovnováhu a podporoval ju, aby robila veci, ktoré ju robia šťastnou. Neraz som sa nad týmito dvomi len prihlúplo usmievala. Užívala som si aj prostredie Ríma. Potešilo ma, že nešlo o "typický" Rím v Taliansku, ale o trochu iný Rím v Amerike. Celkovo mám rada podobné typy malých mestečiek, kde každý každého pozná a vládne tu priateľská atmosféra. Ameliu privítali s otvorenou náručou, už po pár dňoch ju považovali za svoju a kryli jej chrbát. Niektorí obyvatelia boli pekné čísla a postarali sa o viacero vtipných momentov.