A čo ak áno? (2. diel)

…odvážne, úprimné, aj smutné… Už prvá časť A čo ak áno? bola príjemným čítaním. Dalo by sa povedať, že to je niečo ako beletrizovaný denník. Jednotlivé zážitky a situácie autorka napísala tak, ako sa stali z jej pohľadu a pripúšťa, že niektoré konverzácie doplnila podľa toho, ako si ich pamätá. Aj tak si myslím, že veľký rozdiel oproti skutočnosti nebude, pretože Zamari išla s kožou na trh a napísala Majin príbeh veľmi otvorene. To, že ide o príbeh inšpirovaný skutočnosťou, si všimne každý čitateľ, ktorý autorku sleduje na sociálnych sieťach, pretože v knihe pospomínala ľudí, ktorí nám nie sú takí neznámi. Dokonca som natrafila na podobnosť s niektorými pasážami z knihy Posledný džentlmen, ktorú som čítala asi pred tromi rokmi a úplne mi utkvela v pamäti časť z pracovného teambuildingu. Veľmi sa mi páčili všetky sms konverzácie. Boli plné doťahovačiek, povedala by som, že až intímnych pocitov a bezhraničnej úprimnosti- teda aspoň zo strany Maji určite. Z Denyho som mala občas taký zmiešaný pocit. Veľmi obdivujem ako Maja dokázala prežiť každý okamih naplno, využiť každú príležitosť, ktorá sa jej naskytla a takisto mi veľmi imponuje to, aký postoj mala k vzťahom, ktoré nikam nevedú a dopriať obom z páru toho pravého. Čitatelia Mišky vedia, aký štýl má. Ale očakávať román ako napr. Krízový plán, je chyba. Myslím, že budete sklamaní(už som takú reakciu na príbeh zažila). Je to pohodový príbeh jednej Maji s láskou k cestovaniu a písmenkám, hľadaním svojho šťastia v živote a hŕbou krásnych myšlienok. Čo ale bolo pre mňa vážne nečakané, bol záver, oslavy Dňa svätého Patricka. To bol hotový šok! A totálne zmätenie, keď som si prečítala epilóg. Absolútne teda netuším ako a s kým skončila Maja XD Ja nemám absolútne žiadne pripomienky k príbehu, maximálne som si knihu/dilógiu užila a kým sa autorka dostane do svojho obvyklého spisovateľského švungu, mohla by som si prečítať niečo zo staršej tvorby. Snáď sa mi to časovo podarí.

Po dočítaní tejto druhej časti to poviem takto - tá prvá bola "len" predohrou. Pre hlavných protagonistov veľmi potrebnou, pomalou, príjemnou, maznavou, iskrivou (už sa len toho tŕňa v oku zbaviť - kto čítal, presne vie, koho mám na mysli ... ) S otvorením pokračovania odporúčam trošku priškrtiť ventily na radiátoroch - je nielen dynamickejšie, ale aj oveľa, ooooveľa horúcejšie. Opäť nechýbajú milé a často dvojzmyselné slovné doťahovačky, ktoré ma okamžite po dvoch slovách nemilosrdne nasáčkujú do pomyselného stroja času a v myšlienkach vypravia na cestu do veľmi vzdialenej 'bez záväzkovej' minulosti .... . Je cítiť, že za textom stojí zrelá žena, ktorá má svoj názor, má už potrebný nadhľad a nehanbí sa otvorene hovoriť o chybách a o tom, ako videla veci niekedy a ako to vidí teraz. Myslím si, že jej príbeh môže byť v istom zmysle slova inšpiráciou alebo aspoň povzbudením pre každého. Či ste single, alebo ste vo vzťahu. Či veríte, že toto je váš princ na bielom koni, alebo máte pochybnosti. Pretože Miškin príbeh je dôkazom toho, že život je nevyspytateľný a podobne ako Igor - nikdy nevieš, čím ťa zajtra prekvapí. Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že to, ako sa to všetko ešte zamotá a vyvŕbi, bude čakať asi málokto. Ľudia, a čo vravíte na ten záver ... :) . Ľahké, milé, romantické čítanie - odporúčam :)