Impulz

Na každú novú knižku od Michaely Zamari sa vždy veľmi teším, pretože má jedinečný hlas, ktorý nemá šancu nikto napodobniť, a mne jej hlas veľmi sedí. Milujem oddychové príbehy pri ktorých dokážem vypnúť, usmievať sa a len tak nimi preplávať až na koniec. Raz za čas je pre mňa potrebné siahnuť po niečom takom, zrelaxovať sa a prestať myslieť. Impulz ale medzi typické oddychovky nepatrí. Impulz kope hlbšie. Okrem toho, že je popretkávaný krásnymi a hlbokými myšlienkami, ktoré by sa dali citovať od rána do večera, dotýka sa aj tém, o ktorých je potrebné hovoriť. Okrem vzťahu staršieho muža s mladšou ženou tu autorka rozbehla napríklad aj tému toxického rodičovstva a stratu blízkeho človeka. Obrovským plusom celej knihy boli pre mňa hlavní hrdinovia, ktorí boli veľmi autenticky a uveriteľne vykreslení, obaja s plusmi aj mínusmi, akoby boli skutoční a nielen vymyslené postavy z papiera. Riley s jej ambíciami, Connor s jeho charizmou, obaja plní emócií, k obom som mala blízko a chápala som ich. Impulz je emočne nabité tornádo – dojemné aj smutné, uspokojivé... aj na nervy, čiastočne slow burn, čiastočne erotické a plné zážitkov a impulzov... Ak ste sa už stretli s tvorbou Michaely Zamari, tak viete, že píše veľmi špecificky. Jej knihy sú romantické, oddychové aj vážne a hlboké. Dokážu vás chytiť za srdce, dokážu vás pobaviť. V niektorých situáciách sa nájdete a v iných možno budete nesúhlasne krútiť hlavou. Precestujete s nimi svet, dostanete sa do destinácií, ktoré ste ešte nestihli navštíviť a aj napriek tomu, že o nich "len" čítate, vždy si z nich odnesiete veľmi autentický zážitok. V Impulze nájdete toto všetko a ešte omnoho viac. S touto knižkou som strávila veľa času, sprevádzala ma počas najhoršej čítacej aj osobnostnej krízy a lepší parťák na tieto naročné časy neexistuje.

Miška mi teda brnkla na strunku. Age gap tróp (téma veľkého vekového rozdielu) ma už dlhšie lákala a táto nová “zamariovka” predčila všetky moje očakávania. Riley je mladá nezávislá a kreatívna divožienka, ktorá by pokojne mohla žiť z peňazí bohatého tatka, no nerobí to. Má svoju hlavu, pevne stojí na vlastných nohách a extrémne sa mi páči, ako sa v tomto prípade môže učiť skôr otec od dcéry, než dcéra od otca. Smutno-krásna ukážka parentifikácie v praxi a ja Miške tlieskam. S tým dievčaťom by som rada bola kamoška. A hlavný hrdina Connor… ach, Connor <3 Prosím, viac takýchto “Connorov” do dnešnej ženskej literatúry! Stále vravím, že neuveriteľne hot alpha muž môže byť zároveň uprataný, láskavý a starostlivý. Žiadny toxický chumaj, ktorého choré správanie by sa ešte aj idealizovalo. Toto je chlap, do ktorého by sa zamilovala väčšina z nás bez rozdielu veku. Celkovo príbeh plynie veľmi rýchlo, popri chorobe som takmer 500 strán zhltla za 3 dni. Kniha vás núti obracať stránky, lebo potrebujete vedieť, čo bude ďalej! Vnútri je kopec atraktívneho cestovania, užijete si skvelú chémiu, romantiku a aj spicy scény. Jednu jedinú scénu by som málinko posunula v čase, inak som si ich veľmi užila a mala som také to šteklenie v dlaniach, ako keď toto všetko prežívate naozaj. Za mňa je toto autorkina (zatiaľ) najlepšia kniha! Ulahodila mi dospelými hrdinami a mnohými nádhernými myšlienkami a posolstvami a po dočítaní som mala taký ten pocit, že… ach <3 Akoby vás objal dobrý priateľ. Ak teda chcete čítať vydarenú age gap romancu, choďte do toho, rozhodne odporúčam.

„Vieš, čo je na zamyslenie?“ Okrem tvojej obdivuhodnej existencie, o ktorej ma doteraz vesmír neinformoval? „Čo také?“ Veľavýznamne šibrinkovala vidličkou. „Všetci považujú Ameriku za symbol slobody a veria v silu amerického sna. Lenže pre mňa sa symbolom slobody a môjho amerického sna stalo Slovensko.“ Nie Rakúsko a Viedeň, kde údajne študuje? „Tam som našla svoje šťastie a nedám naň dopustiť,“ pokračovala uvoľnene. „Presne tak ako babička. Ju nezlákalo ockovo bohatstvo, milovala svoju krajinu aj svoj pokojný život. Zrejme som po nej zdedila viac ako ,lenʻ nádherný byt s terasou v srdci Starého Mesta,“ zdôverila sa mi a nevynechala úvodzovky pri slove len. *** @michaelazamari Po tom, čo som pred dvoma rokmi čítala Krízový plán som si povedala, že už tak skoro nebudem nič čítať od tejto autorky. Až doteraz. Nechala som sa strhnúť "davom" a dobre som urobila. V prvom rade pochválim posun vpred. Oproti ostatným knihám sa tu neriešilo len cestovanie a horúca letná romanca na jedno kopyto, ale aj nezvyčajná téma, v ktorej sa nájde azda každý. Zamari štýl si nemožno pomýliť. Jej písanie, okrem cestovania, obsahuje inteligentný "suchý anglický" humor a typické slovné spojenia, ktoré nepoužíva žiadna iná autorka. Príbeh si ma získal svojou hravosťou a sviežosťou. Hlavná postava Rilay učaruje čitateľom jej nespútanosťou a vyspelým rozumom. Autorka z nej vytvorila uvedomelú postavu , na môj vkus príliš dokonalú, ale zato so šmrncom a príbehom. Vďaka pohľadu z "ich perspektívy" si užijete vnútorné dialógy, ktoré príbeh robia osobnejší. Chvíľu som si nevedela vytvoriť vzťah k druhému hlavnému hrdinovi Conorovi. Počas takmer celej knihy mi chýbali kúsky skladačky, ktoré síce boli pospájané na konci avšak uvítala by som ich prítomnosť počas celého príbehu po častiach, aby to malo ucelenejší efekt. Nesmeli chýbať ani destinácie ako Malaga, Valencia, Singapur, Viedeň či dokonca, Bratislava. Autorka sa snažila poukázať hlavne na odvrátenú stránku rodičovstva aj to, čo spôsobuje egoizmus. Nájdete tu všetko, čo od oddychovej knihy očakávate. Číta sa rýchlo a ľahko. Celkovo je táto asi najvydarenejšia kniha od tejto autorky.

Impulz mi sadol. A ešte ako! Takmer 500 strán padlo na moje pomery rýchlo. Ba priam priskoro. Naozaj sa mi nechcelo lúčiť s postavami, ktoré som si obľúbila od prvých riadkov. Kto pozná tvorbu Zamari, vie, že sa s vervou pustí do písania. Má rada opisy ciest po svete, ktoré zakomponuje do deja absolútne nenásilne, vyžíva sa v dvojzmysloch, doťahovačkách a humore jej vlastnom, čo nemusí byť po chuti každému. Ja si však tento Michaelin špecifický štýl užívam a veľmi ma baví. Kivi a Divožienka rozdúchavali iskry, ktoré medzi nimi lietali a myslím, že im nikto nedržal palce viac ako ja. Fandila som im, pri ich morálnych dilemách som bola tým pomyselným diablikom na pleci a našepkávala- ‘veď to chceš, čo môžeš stratiť? Vrhni sa do toho, čo ti radí srdce…’ ani Riley, ani Connor ma ale dosť dlho nepočúvali, no tú chémiu som si užívala a autorka ju perfektne vygradovala. Kto sa s Miškinou tvorbou už stretol, intímne scénky ho isto nezaskočia. Pre tentokrát sa ale Zamari rozhodla staviť na dosť netradičný sled udalostí. Hmmm bolo to… odvážne- za mňa v tom najlepšom slova zmysle. Autorka opísala stret postáv jedinečne, vďaka vôni/impulzu. Postupne si k sebe hľadali cestičky, spoznávali sa, ale aby to nemali jednoduché, sledovalo ich niekoľko párov očí, preto bola opatrnosť na mieste a po prečítaní usudzujem, že robili dobre. Riley zbožňovala otca, no myslím, že mu tolerovala až príliš. A nielen ona. Postava Stephena mi proste nebola sympatická ani na konci a to sa zo začiatku javil ako dokonalý ocko. Layton bol… hmmm najprv by som ho uškrtila, potom som ho “pozorovala” prižmúreným skúmavým pohľadom a nakoniec som uverila, že je takým, aký bol na pláži, keď utekal za… no, dúfam, že budeme mať možnosť nahliadnuť aj do jeho života, isto by to bolo zaujímavé čítanie už podľa toho, čo autorka o postave načrtla.