Snehová vločka

Snehová vločka je príbehom mladej Debbie, ktorá práve začína na vysokej škole v Dubline, kam dochádza z malého vidieckeho mestečka. Debbie žije na mliečnej farme spolu s matkou, ktorá je naozaj veľmi zvláštna, s jej priateľom a so strýkom, ktorý jej v podstate nahrádza otca a ktorý sa stará o celú rodinu, napriek tomu, že má vlastných problémov viac ako dosť. Prechod do veľkomesta a na vysokú školu, medzi množstvo nových, cool ľudí, medzi ktorými sa Debbie cíti úplne stratená, je však veľmi náročný a vyžaduje si veľa úsilia. Autorka do knihy zakomponovala naozaj množstvo vážnych tém (rôzne traumy, psychické problémy, rodinné problémy, alkoholizmus, smrť, ...), ktoré ale sú pomerne vierohodným obrazom dnešnej - a nielen dnešnej - doby. Každá rodina má svoje temné stránky, s ktorými sa musí vyrovnávať a každá rodina sa s nimi vyrovnáva po svojom. V prípade Debbienej rodiny bolo ich celoživotnou stratégiou problémy neriešiť, čo značne ovplyvnilo samotnú Debbie a jej život. O Louise Nealon hovoria ako o novej Sally Rooney, čo síce chápem, ale podobné prirovnania nemám úplne v láske. Chápem, že po marketingovej stránke je to skvelý ťah, ale asi ani na mieste autorky by som nechcela byť neustále porovnávaná so svojou slávnejšou kolegyňou. Je síce pravda, že írsku literatúru nemám až tak načítanú, ale možno podobný štýl týchto dvoch autoriek je typický pre írskych spisovateľov vo všeobecnosti (podobne ako sú špecifickí francúzski či japonskí autori) a v tom prípade naozaj nie je dôvod viezť sa na vlne práve jednej spisovateľky. V čom sa autorka najviac odlíšila od Sally a zároveň čo sa mi aj veľmi páčilo bol oveľa viac zasnený, ba až metaforický štýl písania, kedy autorka previedla úplne bežné veci do niečoho magickejšieho. V podstate celý príbeh sa veľmi silno prelínal so snami Debbie aj Debbienej matky, ale ukázalo sa to napríklad aj v detailoch, napríklad hlavná hrdinka verila, že prejdenie cez dvere spôsobuje stratu pamäti. Odvodila si to z toho, že ľudia často zabudnú, čo išli robiť, keď prejdú do inej miestnosti. A úplne najviac sa mi páčilo prepojenie s Alicou v krajine zázrakov, čo sa na Debbie skutočne hodilo. Veľmi sa mi páčila aj komplexnosť postáv, najmä Debbie, ktorá mala v podstate dve úplne odlišné tváre a v spoločnosti sa správala úplne inak, než keď bola sama. Čo ma celkom prekvapilo je, že som to videla vo viacerých recenziách spomenuté skôr ako negatívum - akoby sa autorka nevedela rozhodnúť, akú Debbie vlastne chcela vytvoriť. Naopak mne sa táto rozpoltenosť naozaj páčila, pretože Debbie robila skutočnou a myslím si, že mnoho ľudí sa s ňou vďaka tomu dokázalo lepšie stotožniť. Na záver musím povedať, že čím dlhšie o tejto knihe premýšľam, tým sa mi páči viac a viac. Hneď po dočítaní som si nebola istá, ako by som knihu ohodnotila, ale teraz, po pár dňoch, si myslím, že 4* si určite zaslúži a možno, s dlhším odstupom a po druhom prečítaní odo mňa dostane aj plných 5*. Čo mi ale úplne nesadlo bol preklad, ale to už je len čisto subjektívna záležitosť. Knihu určite odporúčam, najmä ak máte náladu na vážnejšiu literatúru, nad ktorou sa chcete zamyslieť.

Hlavná hrdinka Debbie si ma získala od úplného začiatku. Mladé dievča z farmy nastupujúce na vysokú školu, ktoré predtým viac-menej nezažilo veľkomesto. Život tam je úplne odlišný a musí sa naučiť ako sa popasovať s úplne novými situáciami. Avšak Debbie sa stretá s ťažkosťami aj doma, a začína to byť pre ňu všetko naozaj náročné. Nemá úplne typické rodinné zázemie, ale strýka alkoholika a mamu, ktorá má prorocké sny. Tu chcem vyzdvihnúť ako realisticky kniha opisuje mladé dievča. Nie sú to len problémy v škole alebo len problémy doma, s rodinou alebo problémy so sebou samým. Je to všetko dokopy a čitateľ sleduje, ako sa s tým Debbie popasuje. Táto kniha je príbehom o dospievaní, zmenách v živote a formovaní sa. Je to však aj príbeh o tom, ako sme každý iný a ako nás do veľkej miery ovplyvňuje miesto, zvyky a ľudia, s ktorými sme vyrastali. Autorka načrtne okrem spomenutého aj tému alkoholizmu, problémov s duševným zdravím, priateľstva a obyčajných problémov mladých ľudí. Okrem toho, že príbeh je veľmi realistický, autorke sa tam podarilo zakomponovať aj magičnosť v takej akurátnej miere. Kniha možno znie ako pre mladých a áno, tým padne asi najlepšie, avšak myslím si, že má čo ponúknuť aj starším dospelým. Určite odporúčam a myslím si, že by z toho bol skvelý seriál alebo film.