Kruté leto

Ako verná fanúšička slovenskej temnej literatúry som sa na najnovší román Jozefa Kariku Kruté leto nesmierne tešila. Autor, ktorého mám zafixovaného ako majstra mysteriózneho napätia a drsných deväťdesiatych rokov, ma opäť raz nesklamal. Kniha vo mne zanechala poriadne hlbokú a znepokojivú stopu. Príbeh ma okamžite vtiahol do drsného prostredia slovensko-poľského pohraničia v lete roku 2024. Karika tu rozohráva nekompromisnú partiu s gangom, ktorý vedie syn obávaného mafiánskeho bossa z 90. rokov. Ich chladnokrvný biznis s likvidáciou „bielych koní“ na odľahlom ranči ma miestami až mrazil. Čo ma však na knihe bavilo najviac, bol nečakaný zvrat v podobe starého bezdomovca, ktorého gang priviedol na ranč ako ďalšiu obeť. Ako skúsená čitateľka Karikových diel som v tomto tajomnom mužovi okamžite rozpoznala známu postavu v žltej pláštenke, ktorú autor rozvíja naprieč svojou tvorbou. Od momentu, kedy sa objavil na scéne, sa kriminálna linka začala preklápať do niečoho oveľa hlbšieho, priam až mystického. Na románe oceňujem najmä tieto tri veci: Brutálna atmosféra: Atmosféra pohraničia a ranču je opísaná tak živo, že som doslova cítila dusno a prichádzajúcu hrozbu.Psychologický a filozofický presah: Karika neponúka len obyčajné krvavé krimi. Donútila ma zamyslieť sa nad hlbšími otázkami o zmysle života a svedomí.Postava Valtera: Výrazný charakter syna mafiánskeho bossa dodáva celému gangu desivú a realistickú dynamiku. Ak by som mala niečo vytknúť, tak snáď len to, že záverečné kapitoly ma nenechali v noci pokojne spať. Karika opäť dokázal, že to, čo nevidíme a čomu úplne nerozumieme, je v skutočnosti to najdesivejšie. Ak hľadáte skutočne drsné, atmosférické a inteligentné čítanie, Kruté leto vám stopercentne odporúčam. Podľa mňa ide o skvelé prepojenie autorovho mafiánskeho a mysteriózneho univerza.