Právo na šťastie

Autorka sa vo svojich predchádzajúcich príbehoch venovala závažným témam, preto som čakala, že v podobnom duchu sa ponesie aj jej novinka. Avšak, zostala som milo prekvapená, že tento príbeh bol viac odľahčenejší a veselší, hoci ani tu nechýbali nejaké vážnejšie témy (keďže hlavná hrdinka mala postihnutú dcéru ). Právo na šťastie som si užila a za seba môžem povedať, že sa mi páčil najviac zo všetkých autorkiných príbehov. Mladá mamička Sandra si toho v posledných rokoch zažila naozaj veľa. Život jej pod nohy hádzal jednu prekážku za druhou, no ona sa nevzdávala, čo na nej obdivujem. Každá rana od života ju ešte viac posilnila. Pre svoju dcérku by urobila prvé i posledné. Sára bola rozkošné dievčatko, ktoré som si hneď zamilovala. Vyžarovala okolo seba pozitívnu energiu a mnoho dospelých by sa od nej mohlo učiť, ako sa správať a užívať si život. Veľmi ma mrzeli hlúpe názory niektorých ľudí, no bohužiaľ, takto to funguje aj v reálnom živote. Obľúbila som si aj Sandrinho brata Gusta, mali medzi sebou pekný vzťah (pri ich vzájomnom doberaní som sa dobre bavila) a Sandra sa naňho mohla vždy spoľahnúť. Obom som držala palce, nech si konečne aj oni užijú nejaké šťastie a nájdu si niekoho, kto ich dokáže oceniť a ľúbiť takých, akí sú. Alex bol veľký sympaťák, nešlo si ho neobľúbiť. Priateľský, milý, dobrosrdečný, láskavý a inteligentný muž a spravodlivý šéf. So Sandrou to nemal jednoduché, no nevzdával sa, zniesol by jej aj modré z neba. Páčilo sa mi, ako si dokázal nájsť vzťah aj k Sáre. Romantická linka bola príjemná, jedna z tých, pri ktorých sa musíte usmievať ako slniečko na hnoji. Autorka dopriala vzťahu Sandry a Alexa dostatok času na spoznávanie a zblíženie, takže nemám čo vytknúť. Áno, záverečná dráma bola predvídateľná, ale nejak extra mi to nevadilo. Kniha má len niečo cez 200 strán, takže som ju v podstate prečítala na jeden záťah, čítala sa mi ľahko a rýchlo. Za seba vám knihu môžem rozhodne odporučiť.

Pozitíva: - V tom príbehu sa krásne nájde každá žena.Po túžbe po dieťati,po sklamaní že je na teste stále len jedna čiarka,po stroskotanom vzťahu,bolesti, sklamania ale aj šťastí a túžbe.Autorka veľmi dobre vysvetlia a vykreslila Downovom syndronom.V knihe nájdete veľa situácii kde matka bojuje za svoje dieťa ale aj má pocity ako sklamanie či únavy čo je tiež veľmi dôležité vyzobraziť. - Páčilo sa mi ako realisticky, úprimne a predovšetkým prirodzene bol poskladaný vzťah medzi Sandrou a Alexom. Hneď od začiatku bolo cítiť puto a vzájomna príťažlivosť.Na začiatku preskočila iskra a potom postupne zbĺkol oheň. - vedľajšie postavy boli veľmi sympatické a dodávali príbehu istú ľahkosť.Dej nebol nijako komplikovaný ale na tom vôbec nezáležalo pretože ste aj tak do príbehu ľahko zapadli. Negatívum: - Jediný problém ktorý mám všeobecne z knihami od autorky je ten že knihy sú moc krátke.Autorka vie neskutočne dobre a pútavo písať.Jej knihy sa čítajú jedna radosť napriek častokrát vážnejším témam takže nechápem prečo nemá o pár stránok naviac keďže si to nauzaj môže dovoliť myslím si že nám čitateľom by to len urobilo radosť. Moje hodnotenie je 4⭐/5.Táto kniha má krásnu myšlienku že každý má právo našťastie.Že každý napriek tomu čo sa mu v živote stalo má ešte na tejto božiej planéte stále existuje nádej a každý má naňu právo.Krásny, dôstojný a romantický príbeh o jednej žene o jej bojoch , trápeniach ale aj čírej nekonečnej radosti a lásky.O malom slniečku čo jej rožiarilo život a o láske čo jej rozhorelo srdce.

Priznavam, povodna obalka sa mne osobne pacila viac. Autorkina tretia kniha je o akcteptacii a prijatia roznosti, v tom je nasa jedinecnost. Aktualna tema. Najradsej citam knihy zo zivota, a tato nou je. Nic nebolo na silu, nic vnucovave, mnohokrat mi citanie vycarilo usmev. Autorka pozvolne nacrtla rozne etapy zivota hlavnych postav, ziadne nudne natahovanie a ani preplneny dej. Charakter postav bol pestry, bolo z kazdeho trochu, tak akurat, carovny Alex, uzasny Gusto, dokonale krasna kolegyna. Prijemny pribeh, s mnohymi beznymi zivotnymi situaciami. Maly zadrhel, ako inak, za vsetkym hladaj zenu. Kniha sa citala lahko a rychlo, cakam na dalsiu. Mne uz pri prvej knihe sadol aurkin styl pisania, tebe?