Jánošík

Obsah knihy: Jánošík

Šokujúco brutálny príbeh zločinca Juraja Jánošíka odohrávajúci sa v posledných desaťročiach stavovských povstaní na území Uhorska je úplne zbavený romantizujúceho pátosu a ukazuje jeho osobnú tragédiu na pozadí krvavých udalostí konca 17. a začiatku 18. storočia.
Jánošík, Rákócziho pešiak, súčasť jeho divokej soldatesky zloženej zo sedliakov a čvargy bez domova, naučený zabíjať, znásilňovať a mučiť, sa po rozpade povstaleckej armády mení na lesného tvora živiaceho sa zločinom. Jeho zatvrdnuté srdce trápené dávnym tajomstvom sa začne premieňať až v okamihu, keď sa neodvratne priblíži koniec. Až Jadviga, krčmárova dcéra, vyplní Jurišovu pálčivú prázdnotu a dá jeho zbytočnej existencii zmysel.
Zbojník Jánošík netvorí dejiny, dejiny ho obklopujú. Majú podobu kniežaťa Rákócziho, generála Mikuláša Bercsényiho, cisára Leopolda, veľkého vojvodcu Eugena Savojského, encyklopedistu Mateja Bela a podobu chlapca, ktorý sa o mnoho rokov neskôr stane lietajúcim Cypriánom.
Kaleidoskopický román o dejinách a predkoch prostredníctvom opisu drásavo strašných osudov jednotlivých postáv formuluje otázky a túžbu po odpovediach o zložitej identite štátov, národov i jednotlivcov.

Fotografie Mariana Čengel Solčanská.

Ukážky z knihy

Keď sa na malom nádvorí v strede pevnosti zhromaždili diváci, nevideli na popravisku žiadny kôl, ba ani kata. Začali reptať. Trochu ich upokojilo, keď stráže priviedli Laca Ocskaya, spútaného na rukách i nohách reťazami. Tackal sa ako nevidomý, oči mal krvavé od plaču, z nosa mu tiekli sople a z hrdla vyčerpaného kričaním nevychádzali už ani stony. Podrazili mu nohy, aby ho dostali na kolená.
„Kde je kôl?“ vykrikovala luza pod popraviskom. „Riť má namastenú?“ Vyskakovali ako psy odviazané z reťaze.
Javorka však žiadny kôl neprichystal.
Sykol na Juriša, že má prísť bližšie. Ešte bližšie. Celkom blízko. Potom strčil Jurišovi do ruky meč.
„Keď si si ho upiekol, tak si ho aj zjedz.“
Ocskay zbadal pred sebou Juriša a ťažký dlhý popravný meč s čerstvými stopami po brúske. Uvedomil si, že je to forma milosti. Telom mu otriasol výdych nepredstaviteľnej úľavy. „Skonči to,“ zašepkal.
Juriš dvomi či tromi rýchlo za sebou nasledujúcimi sekmi oddelil od tela slávnu hlavu s jedným uchom.