Diablova pavučina

Začiatok sa mi páčil asi najviac. Tam to bolo také živšie, krajšie, ale kniha je pekne napísaná. James mi prišiel taký strašne chladný, až bezcitný. Svoje pocity nevyjadroval, ale mohli sme sa ich dočítať, lebo v hlave mal krásne city, ale všetko čo vyšlo z jeho úst bolo nevrelé. Takže ako hlavná hrdinka, neviem, či by som sa do neho zamilovala, lebo aj keď ju miloval (a dajme tomu, že ona to vycítila), tak sa k nej správal škaredo, a keďže mu do hlavy nevidela, tak musela byť asi riadne zamilovaná a trochu masochista. Aspoňže na konci sa to trošku zlepšilo. Madeline bola pri ňom taká "ťuťka". Snažila sa s ním udržiavať rozhovory, vzťah... Ale prišla mi taká nemastná, neslaná. Proste zo začiatku to bolo sebavedomá, veselá žena a pri ňom ako keby pomaly umierala, trpela. Vzťah jej mamy a ich rodinného priateľa mi bol sympatický, ale tie rozhovory o intímnostiach mi prišli trochu zvláštne, akoby slušňacké. Nato, že už bola vydatá, tak si myslím, že to mala brať trochu inak, ale beriem, bola to zrejme stará škola. S tým jeho "synom" to bolo celé také zaujímavé, šokujúce. To vyriešenie bolo nejaké rýchle, ale s koncami nikdy nie som spokojná. (Teda skoro nikdy. Česť výnimkám.) Prídu mi také odflaknuté. Niečo mi tam chýbalo, ale aj tak sa mi to páčilo.