Belasý zámok

Keby to májové ráno nebolo pršalo... Valancy by zostala smutnou, zatrpknutou starou dievkou, ktorú rodina stále len kritizuje a poučuje (aj keď to myslia v dobrom). Našťasie sa jeden doktor, pomýlil a otvoril Valancy dvere do nového života. Najprv ma dosť hnevalo, aká je Valncy hanblivá a bojí sa vyjadriť vlastný názor, aby nezranila rodinu. Je tu krásne ukázané ako aj dobre mienené rady rodiny môžu niekomu ubližovať a pokoriť ho. Avšak vďaka omylu doktora sa rozhodne vzoprieť rodine a začne žiť tak, ako chce. Že sa rozhodla pomôcť tam, kde iní iba ľutovali. Že nesúdila druhého na základe toho, čo sa o ňm hovorí. A tu prichádza Bárny, muž so zlou povesťou len preto, lebo si žije podľa seba. Veľmi sa mi páčilo, ako sa postune ich vzťah vyvíjal. Nie cez vášeň, prudké vyznania a veľkolepé skutky. Ale postupne, cez drobné láskovosti a spoločné zážitky. A to celé bolo zvýraznené cez nádherne opisy kanadskej príroddy. Kde som si želala byť s nimi a užiť si kúpanie v jazere, nádherné dlhé prechádzky lesom ale aj mohutnú búrku, kde by som sa mohla schúliť do kresla pri krbe v Belasom zámku so šákou telého čaju.