Nové pravidlá hry

Seriál Spaľujúca rivalita obehol celý svet, no ja patrím do skupiny, ktorú obišiel. Celkovo sa vyhýbam seriálovým a filmovým spracovaním kníh, pretože som detailistka, nemám rada, keď sa niečo vynechá alebo zmení, a tak väčšinou skončím sklamaná. Nové pravidlá hry sú prvou časťou rovnomennej série. Cca prvá polovica kniha ma nejak extra nenadchla, nebolo to zlé, ale bolo tam na mňa priveľa pikantných scén, až som mala v jednej chvíli pocit, že o ničom inom nečítam. Druhá polovica to, našťastie, vylepšila, príbeh som si začala viac užívať a moje celkové hodnotenie sa zvýšilo, hoci musím povedať, že už som čítala aj lepšie hokejové MM romance. Kip bol zlatíčko, išla z neho pozitívna energia a človek si ho proste musel zamilovať. Hoci som si myslela, že bude z našej dvojice ten viac ustráchanejší, ukázalo sa, že som sa mýlila. Scotta som zasa tipovala na toho sebavedomejšieho, dominantnejšieho, ale ani jeho som dobre neodhadla. Keď som videla, ako nenápadne okolo seba krúžia, pokukujú po sebe, navzájom sa oťukávajú a zbližujú, usmievala som sa ako slniečko na hnoji, boli spolu naozaj zlatí. A zrazu bum, zo sekundy na sekundu sa rozkošná scéna zmenila na poriadne horúcu a vášnivú, až ste sa začali červenať. Keďže jeden z nich sa svojou sexuálnou orientáciou netajil a druhý ju skrýval, v druhej časti príbehu bol ich vzťah vystavený náročnej skúške, čo so sebou prinieslo dávku emócií. Aj keď som mala k príbehu nejaké výhrady, čítal sa ľahko a rýchlo, stránky mi len tak ubiehali pod rukami. Chválim grafické spracovanie, oriezka a print sú naozaj veľmi pekné. Som zvedavá na druhý diel, ktorý vychádza už čoskoro.

Ste fanúšikovia hokejového ošialu okolo série Spaľujúca rivalita (Heated rivalry)? Mňa teda seriál rozhodne dostal, teda prvá séria, ale - netajila som sa tým, že úplne najviac som si užila jeden jediný diel venovaný hokejistovi Scottovi a jeho príbehu. Preto som pri tejto knihe ani neváhala. Musím sa priznať, v minulosti by som sa asi len zdvorilo pousmiala nad príbehom, kde sú dvaja hlavní hrdinovia... no hrdinovia, žiadna hrdinka, ale dvaja muži. Nebola by som presvedčená, že sa vžijem do postáv a pocítim motýliky v bruchu. Ale keď som videla tú chémiu v seriáli, extrémne som dúfala, že je inšpirovaná faaakt vášnivou predlohou. A áno, bola! Jop, veľmi horúce scény zaberajú... no asi polovicu, alebo minimálne tretinu knihy, ale ono to k tejto dvojici tak sedí, že teda buď mi bolo horúco, alebo som sa uškrnula v štýle - vy sa fakt neviete krotiť? A že nevedia, fyzicky, ale ani psychicky, lebo od prvého momentu, ako si slávny a úspešný hokejista napochoduje do smoothie baru, kde pracuje roztomilý fešák Kip, má všetko rýchly spád. (A jedno čarovné smoothie. ) No zároveň primeraný. Veľkú rolu hrá, že Scott svoju orientáciu skrýva, takže žiadne verejné randenie a dlhé predohry nehrozia. Napriek tomu je všetko také prirodzené a milé, že tá roztomilosť z obálky sa prenáša aj dnu. Aj chémia! „Budeš na mňa myslieť?“ spýtal sa Scott nesmelo. Kip sa usmial. „Nie som si istý, či budem schopný myslieť na niečo iné, Hunter.“ Och, aj ja som na nich myslela, keď som nemohla okamžite pokračovať v čítaní. Čakajte tu trópy ako rozdielne svety, tajný vzťah, prvé vážne slová a životné zmeny. "Netušil, čo s tým má robiť. Bol zvyknutý, že sa môže naplno sústrediť na svoj tím a hru, na svoje zdravie a kondíciu, na kontrakty a obchodné dohody. Nikdy sa nesústredil na vlastné šťastie." Až kým nestretol Kipa! Veľmi sa mi páčilo, že nejde len o bohapustú je*ačku, príbeh rieši dôležité otázky a Scottovu športovú kariéru, ktorá by jeho odhalenie nemusela prijať práve najvrúcnejšie. "Lenže ich vzťah v skutočnosti existoval len medzi stenami Scottovho bytu. Bola to najdôležitejšia vec v Kipovom živote a on ju nemohol vyniesť za prah vchodových dverí." Vnútorné boje, úprimné rozhovory, skutočná láska, to všetko tento príbeh má a aj keď je veľmi netradične (aspoň pre mňa) písaný z pohľadu rozprávača, je proste super. V knihe nebola ani jedna postava, ktorá by ma vytáčala, skôr naopak, skvelí kamoši, rodinní príslušníci aj kolegyne... „Hej,“ povedal Kip, „vyslovil moje meno.“ „Kto? Hunter? On normálne povedal ,Kip'?“ „Hej,“ odvetil Kip zasnene. „Bože, stavím sa, že keď to povie on, ani to neznie tak debilne.“ Kip po nej hodil jahodu. a áno, keď sa spomenul súper Rozanov, vybavila som si filmovú adaptáciu. Zatiaľ však mojím favoritom zostáva táto dvojka, Scott a Kip, tak neviem neviem, či ju chlapci, ktorí túto sériu celosvetovo preslávili, ešte tromfnú.