Keď upracem celý ostrov

Krásna obálka, krásna oriezka. Tam by som asi skončila. Pretože kniha nebola až tak pre mňa krásna, bola možno pekná, no ničím pre mňa nezapamätateľná. Prečítala som ju, trošku s ťažkosťami, ale tam to skončilo. Viac si na ňu nespomeniem. A to je veľká škoda, veľmi ma to mrzí. Traja priatelia, z toho dvaja súrodenci a jedna cidzinka, ktorú prijali medzi seba a vytvorili takú rodinu. Viac ma zaujal príbeh samotných súrodencov Danila a Filipy, Otília mi proste nesadla. Bola milá, ochotná, no prišla mi ako rozkazovačná slečinka. Vidí správcu vily, ktorú má predať a od prvého momentu nerobí nič, iba mu rozkazuje. Pritom ten správca bol milý, šarmantný, preto neviem, čo na nej videl. Ona ma akosi odrádzala od celého príbehu, pretože časti o Danilovi a Filipe som čítala s radosťou a zvedavosťou a keď som prišla ku kapitole o Otílii, hneď mi to išlo pomalšie. Preto akosi k tej knihe neviem nič povedať, iba toľko, že Filipa a Danilo mi prišli veľmi milý, deti ako Catarina a Paulo boli rozkošní. Len ma mrzí, že ma to neoslovilo tak, ako som čakala, pretože mi celkovo nesadol ani štýl písania...

Moja prva a zaroven posledna kniha z Madeiry. Mna pribeh nebavil, myslienky mi ubiehali kade-tade. Opakovane opisy krasnej flory, ako z floristeckej revue, nenadchla ma ani primorska strava, ci prisluchajuca vrava. V pribehu su zaujimave temy. Otec ako jediny rodic, tu so mnou zapletka pohla. Povrchnost, zmena, ktorou presla Filipa bola vyborna. Otiliin utek pred problemom, viac som bola naklonena jej kvalitnemu upratovaniu ako realitam. Spolunazivanie, rodina, priatelstvo. Neudialo sa nic co by som neocakavala. Autorka napisala v pribehu aj velmi silne vety, a pri tych som privrela knihu a nechala sa unasat myslienkami a uvahami. Presne tieto vydatne myslienky a spomenute problemy ovplyvnili moj celkovy dojem z knihy. Som oficialne jedina, minimalne prva, ktorej nesadol tento styl. Presto vsetko sa nenechaj mojim nazorom odradit.