Všade, kde sme neboli

Oddychovka. Asi takto by som nazvala túto knihu. Knihu o dvoch najlepších priateľoch, ktorí sa štyri roky nevideli a navzájom sa odcudzili. Znova ich rodiny čaká rodinný spoločný výlet a Norah sa nevie dočkať starého dobrého Skylara. No ten sa nepríde ani privítať. Doslova na ňu pozerá s opovrhnutím. Čo sa mu stalo? Urobila som niečo? To sa počas toho výletu snaží zistiť. No časom zistí, že to možno nie je úplne stratené. Že stále majú niečo spoločné. Že priateľstvo sa dá zachrániť. A že to ani nemusí skončiť ako priateľstvo... V knihe spoznávame mnohé miesta, ktoré tieto rodiny navštívia, mnoho príbehov, osudov. Každý si nesie niečo svoje. Kniha nie je len o Norah a Skylarovi, ale aj o ich mamách a súrodencoch. A dokonca sa objaví problém, ktorý začnú všetky deti riešiť. Výlet po štyroch rokoch nemôže byť len tak z ničoho nič a niečo za tým musí byť. Lenže čo? Tam sa postupne odkrývajú rôzne tajomstvá, ktoré nikto nečakal, ale aj lásky, priateľstvá, radosti a starosti. Čo mi tam chýbalo, bolo, že mi to prišlo rýchlo ukončené. Najprv pomaly, výlety a všetko možné a v tom najzaujímavejšom to rýchlo zabalila autorka do dvoch kapitol, čo mi prišlo ľúto, lebo niektoré veci som chcela vedieť, ako pokračovali. Napríklad vzťah Skylara so svojím otcom, prečo bol taký, aký bol...