Nebojácna

Ukážky z knihy

„Paedyn.“ Hlas má až prekvapivo nežný a pripomína mi chvíle, kedy by ma to nebolo prekvapilo. „Pozri sa na mňa.“
Tieto slová už použil aj predtým, keď som sa očami vyhýbala jeho pohľadu. Nedokážem sa naňho pozrieť, lebo mi pripomína minulosť oveľa ničivejšiu, než je jeho podobnosť s kráľom, ktorý dal zabiť môjho otca. Pripomína mi zradu. Pripomína mi bolesť. Králi predsa len tak ľahko nezabúdajú na dejiny, ktoré sami napísali.
Náznak priateľského tónu ma však presvedčí. Nadvihnem bradu a môj pohľad sa kĺže od pokrčeného goliera až k jeho očiam.
Sú zelené. Také boli a také aj navždy zostanú. Hľadíme si do očí. Vrahyňa bez otca a syn, ktorý sa večne bude snažiť uspokojiť toho svojho. Takí sme vždy boli a takí aj zostaneme.
Vidíme sa prvý raz od bitky v Kruhovej aréne.
Skriví pery a vystrúha grimasu, ktorá je zlovestnejšia než úsmev, ale zároveň príjemnejšia než zamračený výraz. Akoby bol stelesnením impozantnosti. „Budúca kráľovná Ilye sa neklania nikomu.“