Všetky moje spriaznené duše

VŠETKY MOJE SPRIAZNENÉ DUŠE. Šestnásta prečítaná kniha. Ide o ďalšiu z radu Evitoviek, tentokrát z pera pre mňa neznámej slovenskej autorky Mirky Budayovej, s názvom Všetky moje spriaznené duše. Bol to takpovediac nákup „naslepo“, ktorý mi však vyšiel. Román ukrýva pútavý príbeh zo súčasnosti, pri ktorého čítaní sa pravdepodobne spozná veľa čitateliek. Dej sa odohráva na Slovensku a hlavnou postavou je učiteľka Eva, ktorá dlhodobo žije v nefunkčnom manželskom zväzku s manželom Tomym a ich takmer dospelým synom Jakubom. Fakt, že v dcérinom manželstve to neklape, si všimli aj Evini rodičia, a tak jej mama dohovárala a zisťovala podrobnosti. Celú situáciu komplikuje skutočnosť, že Eva je už takmer rok evidovaná na úrade práce a napriek snahe sa jej nedarí nájsť si novú prácu. Keď po jednej z výmen názorov prišiel Jakub za mamou s návrhom, aby sa zbalili a spolu opustili otca, lebo on už nevládze, Eva to odmietla no pochopila, že je to horšie, ako čakala. Prešiel nejaký čas a Eva dostala druhú šancu. Zavolala jej kamarátka Janka, či by nechcela ísť zatiaľ pracovať ako poštárka, kým si nenájde niečo lepšie. Tentoraz podanú ruku od kamarátky prijala aj napriek tomu, že sa to Tomymu ani rodičom veľmi nepozdávalo. Nová práca bola pre Evu výzvou, ako začať odznova a lepšie. Veľmi oceňujem citlivý štýl písania autorky, ako aj uveriteľný jazyk. Vidieť, že ju písanie baví a že to vie. Príbeh sa číta dobre, pomerne rýchlo a ľahko. Vsadenie deja do prostredia pošty sa mi páčilo, keďže to nie je tak často opisované. Veľmi som si obľúbila Evu a Jakuba, zato Tomy mi neskutočne liezol na nervy. Jeho jemná práca doma bola spať, alebo sa zvalil na gauč do haly s ovládačom od telky v blízkosti a vínom na dosah. Trochu ma mrzí, že koniec príbehu bol akýsi príliš rýchly, chcelo by to o pár strán navyše. Nevylučujem však, že siahnem aj po ďalšej autorkinej tvorbe.