Zachráň 6

Podľahli ste tejto sérii vďaka Johnnymu a Shannon? Tak vám úprimne závidím, že sa môžete začítať od začiatku. Toto je totiž príbeh jej brata Joeyho a... došľaka, toto by si nemal zažiť žiadny mladý chalan, žiadne dieťa, žiadny človek, a predsa... ak mi na tejto knihe niečo prekážalo, tak okrem toho, že sa také veci skutočne dejú a domáce násilie nie je iba výplodom autorkinej fantázie, tak ešte... frajer Joeyho vyvolenej. Prečo, dočerta, dostal ten trubkoš toľko priestoru? "Okrem šťankami nasiaknutého batoľaťa na mojich kolenách a papuľnatého chalana v predpubertálnom veku na zemi vedľa mojej postele, mi ďalší brat ležal schúlený krížom pri nohách ako spiace šteňa. Naša sestra sa krčila v rohu..." Všimla som si v recenziách, že frajera Aiofe nefeeloval azda nikto. Veď ako aj, keď iba... zavadzal. No aby som nemala nervičky, prečítala som si najprv Poďakovanie autorky a všetko som pochopila... a odvtedy som sa nechala unášať dejom a odďaľovala koniec. Čo mi až tak nešlo, lebo ja túto sériu zbožňujem, napriek tej trpkosti, ktorou je nasiaknutá. "Čosi vo mne ma pudilo, aby som to nenechal tak, hoci by išlo len o drobnosť či malichernosť. Neovládol som sa. Akoby mi pod kožou žil dajaký netvor, čo schytal príliš veľa kompancov do brucha, a už nemienil zniesť ani jeden." Joey je po odchode svojho staršieho brata najstarším dieťaťom v dome, ktoré prevezme úlohu dospelého za svojich... mierne povedané - nepodarených rodičov. Aoife vyrastá v usporiadanej rodine strednej vrstvy, nad pomery, o ktorých sa Joeyumu môže iba snívať. A títo dvaja si padnú do oka už v dvanástich, preto ich príbeh sledujeme naprieč rokmi, až do osemnástky. „Somarina,“ vychrlila. „Prvý deň som sa ti páčila, a odrazu už nie. Takže čo sa zmenilo?“ Rozpadol sa mi život a zistil som, že si dcéra môjho šéfa. „Nič.“ „Klamár klamársky!“ hádala sa... A že sa veľa hádala. Lebo áno, akoby nestačilo, do cesty sa im postaví zakázaná láska. Joey pracuje v autoservise jej otca a nemôže si dovoliť prísť o jediný zdroj príjmu, jediný únik z pekla. Ak ma však niekto nas...ieral omnoho viac ako frajer drzej Aoife, bola to Joeyho mama, ktorá sa nedokázala vzoprieť tyranovi a... "Spaľoval ma pocit viny a prial som si zomrieť. Čo som jej mal povedať? Ako som mal jedným dychom vysloviť, že ma to hrozne mrzí a že som zároveň hrozne napálený? Túžil som ju objať aj ňou zatriasť." Aj ja, Joey, aj ja. Ale na veselšiu nôtu... zamilovala som si jeho prekáračky s Aoife. "Oblečení v rovnakých sivých teplákových súpravách, ktoré majú v riaditeľni pre študentov, čo sa pos.erú, sme s Molloyovou vyzerali tak, akoby nás práve prepustili z Corskej väznice na dovolenku z naliehavých rodinných dôvodov." Boli skvelí, preto sa pripravte na tróp - z priateľov milenci, lebo toto rozhodne začínalo nevinne. Teda, takmer nevinne. Ale trochu to skrátim, tieto poznámky si pripravte k čítaniu: - kapitoly na stranách 221 až 238 (scéna kúpelňa a...) sú asi moje najobľúbenejšie a odkladala som kvôli nim spánok, - Aoife zbožňujem a pomáhala by som jej brániť Joeyho pred celým svetom, ktorý ho mal za neprispôsobivého chalana - došľaka, ukážte mi niekoho, kto sa okolnostiam prispôsobil viac než on! - tie ich doťahovačky: „Pekná mikina.“ „Pekné nohy.“ „Dnes mám oblečené džínsy.“ „Nie v mojej hlave.“ - a hoci je tu príšerne veľa bolesti v príbehu tak mladých ľudí, vyvažuje to zobrazenie lásky - surovej, neskrotnej a úprimnej... „Kravina. Pohodlné nikdy nestačí,“ namietol Joey. Prísne na mňa pozrel. „Molloyová, s pohodlným by si sa nemala uspokojiť. Nemala by si sa uspokojiť s ničím, čo nie je láskou hraničiacou so šialenstvom. Jediný človek, s ktorým by si mala byť, je ten, čo ťa najväčšmi znepokojuje.“ - kapitola od 341... tak ako bola znepokojivá, tak bola vtipná. Bez preháňania, vďaka Tadhgovi som sa uprostred noci rozrehotala na plnú obývačku a nedalo sa to zastaviť. - Láska miestami vyráža dych a mňa opakovane dojímala. "Nijaká dro.ga mi nikdy nerozpumpovala srdce takým tryskom ako ona. Držal som ju v náručí, zápasil s panikou, čo ma zvieral pod krkom, a konečne dovolil tej vlne pocitov, aby ma celého pohltila. Pocitov, v ktorých som sa topil dlhých päť rokov." - a hudba? Niekto nemá rád zmienky konkrétnych songov v texte, ja to milujem a vždy si zapínam youtube, aby som si k danej scéne pustila správny podmaz. Dokonalé! Čo viac dodať? Ani na okamih som sa nenudila, aj tento príbeh som precítila a nehnevám sa na záver, lebo ma nedrží v napätí, keďže z príbehu Shannon a Johnnyho vieme, čo sa dialo ďalej. No zároveň sa veľmi teším na druhý diel a chcem viac Aiofe a Joeyho, tých 600 strán mi nestačilo. Je to horská jazdca, ako celá séria, a ja ju naďalej radím medzi svoje srdcovky. Máte to rovnako?

Po prečítaní prvých dvoch častí série Chlapci z Tommenky som vedela, že sa musím pripraviť na ďalšiu emočnú bombu. Zachráň 6 sa odohráva ešte pred Rozohraj 13 a Zaskóruj 13, takže tentokrát sme mali možnosť viac nahliadnuť do rodinnej histórie Joeyho a jeho súrodencov. Myslela som, že ich rodičia už ma nemôžu viac naštvať, ale mýlila som sa. Priznám sa, že príbeh Johnnyho a Shannon si ma získal o trochu viac. Hoci sa aj tu riešili poriadne ťažké témy, rozkošná romantická linka a humor to vyvážili. Chýbal mi tu niekto ako Gibsie alebo Johnnyho rodičia (hlavne mama), ktorí vedeli odľahčiť ťaživú atmosféru. Tým nechcem povedať, že by sa mi táto časť nepáčila, to vôbec nie, moje emócie opäť raz dostali poriadne zabrať, autorka sem zakomponovala témy ako domáce násilie, závislosť, boj s vlastnými démonmi a podobne, len to pre mňa nebolo čistých 5* ako pri jednotke a dvojke. Joeyho sme v predošlých častiach spoznali ako ochranárskeho staršieho brata, na ktorého pleciach bola starostlivosť o celú rodinu. Teraz sme sa dozvedeli, že ho toho ťažilo oveľa viac. Pukalo mi preňho srdce, v niektorých momentoch som myslela, že sa rozplačem a už sa nezastavím. Bola som nahnevaná na jeho rodičov, do akej situácie dostali svoje deti. Bola som však nahnevaná aj naňho, že sa takto ničil a zároveň ubližoval tým, ktorým na ňom záležalo... Miestami som z jeho správania mala rozporuplné pocity. Aoife predtým nedostala veľa priestoru, párkrát sa v príbehu mihla a to bolo celé. Považovala som ju za také tiché dievča, o to viac som bola prekvapená, akú Aoife sme spoznali teraz. Ukázalo sa, že moja predstava o nej bola úplne mylná. Aoife bola rebelka s podrezaným jazykom, so záľubou v provokovaní a s nevyčerpateľnou energiou. Keď niečo chcela, tvrdo si išla za tým a nie nebrala ako odpoveď. Občas sa správala ako neriadená strela a aj keď som vôbec nerozumela tomu, prečo sa baba ako ona toľkokrát vrátila k frajerovi, ktorý za to vôbec nestál, získala si moje sympatie. Hoci si Joey a Aoife padli do oka už pri prvom stretnutí, ich vzťah bol ako na horskej dráhe. Život im neustále pod nohy hádzal nejaké prekážky. Krúžili okolo seba, doberali sa, flirtovali, pomáhali si, podporovali sa a zároveň si ubližovali. Urobili krok vpred a v zápätí dva kroky vzad. Obdivujem Aoife za jej trpezlivosť a starostlivosť, neviem, či by som to na jej mieste tak dlho vydržala. Zároveň som rada, že ju Joey pri sebe mal, bez nej by to bolo oveľa horšie. Vôbec nemusím hovoriť, že nutne potrebujem pokračovanie, to je snáď všetkým jasné. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.