Školský (ne)poriadok

Popri povinnostiach si prajem len, aby mal deň viac hodín a ja o niečo viac energie. Aj preto vám o tejto skvelej, dajme tomu, že na prvý pohľad nenápadnej knižke, píšem až teraz. Kto Marekovu tvorbu okoštoval vie, že sa zaručene pobaví. Jeho dávka humoru vsadená do školského prostredia pôsobí prirodzene, dialógy vám nanútia priblblý úsmev, ktorý nie a nie zísť z tváre. Aj Pauli ma na to so zdvihnutým obočím neraz upozornila XD. Postavy máme staré známe (z predošlej časti s názvom Zvonením sa všetko začína), ktoré mi veľmi chýbali, no ani som si to pred čítaním neuvedomila. Som rada, že Zákopčan z príbehu nespravil samostatnú knihu, ale rozhodol sa nám ukázať, aký je(mohol by byť) život študentov gymnázia a jeho profesorov. Pribudnú nové postavy do učiteľského zboru, aj noví študenti. Za trest je hlavný hrdina triednym učiteľom, no trest sa minie účinku, aj keď sa pani riaditeľka(semetrika) všemožne snaží poukazovať na pochybenia Daniela. Riečan má ale čisté svedomie. Je zásadový, no neuveriteľne vnímavý. Pri čítaní som si neraz povzdychla s ľútosťou, že ja som také šťastie na učiteľov nemala, no zároveň s nádejou, že snáď moje deti to šťastie mať budú. Lívia a Daniel dokazovali, že učiteľstvo je poslanie a nie len zamestnanie. A to nie iba v budove školy, ale aj pri lyžiarskom výcviku či KABU. Aj keď sa kniha zameriava na školu a jej “príbeh”, Marek dal priestor aj osobnému životu postavám, ktoré si zvolil za hlavné. Študenti Adriana, Kristián, Andy a Denis vytvorili nesúrodú štvoricu priateľov. Každý z nich mal svoje problémy, ktorým musel čeliť a myslím, že okrem spisovateľského talentu ma Zákopčan v tejto sérii utvrdil, že nie je len učiteľom, ale aj mimoriadne vnímavým a empatickým človekom. Strasti mládeže a ich povahy sú uveriteľné, smutné, plné nepochopenia a každý zo štvorice sa s tým pasuje po svojom. Nebol by Riečan Riečanom, keby nezasiahne pri náznakoch zmeny správania u svojich študentov, za to je pre mňa tento čudácky samotár srdcovkou. Ak nemáte stále poňatia čím obdarovať blízkeho, toto je kniha, ktorá zahreje pri srdci každého!

ŠKOLSKÝ (NE)PORIADOK je knižka zo študentského prostredia pri ktorej som sa veru poriadne nasmiala. Som rada, že aj v dnešnej dobe, keď každý nadáva na mládež, sa nájdu ľudia, ktorý dokážu túto mládež pochopiť . Marek Zákopčan určite o takejto mládeži veľa vie. Marek verím, že rolu Riečana si písal podľa seba a takých skvelých študentov máš. Túto knižku Vám všetkým odporúčam

Autor ponuka pribehy zo skolskeho prostredia. Zaciatok bol pre mna trochu sklamanim, ani neviem preco. Taky prvy vseobecny dojem. Strasne vela mien, uf ten dav ma zvalcoval. Dost dlho trvalo kym som sa nezasekla pri dalsom odseku a inom mene. Zaciatok ma nedostal, zato koniec som si uzila. Novy skolsky rok, novy zaciatok, novy ziaci, nove prostredie, nova uloha. Rok zmien, zazitkov, poznatkov, problemov. Autor vpisal do deja rozne realne momenty, aj zavazne temy, zo zivota v skole ale i mimo nej. Krasne zachytil problem, reakcie, riesenia, komplexny pristup. Triedny ucitel bol naozaj Pan pedagog. Decka boli uzasne. Kazdy ma svoje silne aj slabsie stranky, kazdy ine dannosti, iny charakter, ine tuzby, kazdy ine zazemie. Ale spolu tvoria dokonaly celok. Vyvoj pribehu ku koncu bol putavy aj potesujuci na margo rieseni pestrosti problemov. Moja prva kniha od autora-ucitela, ja si este nieco z jeho pera precitam.

Polročné vysvedčenie je za dverami a knihy boli vždy skvelými odmenami. Kto mal na vysvedčku dobré známky, dostal knihu od učiteľky, či mamky. Ak hľadáte knihu pre študenta, čo takto kniha od Zákopčana? Nie je tajomstvom, že autor je zároveň pedagógom a tak vedel naozaj reálne vykresliť situácie zo školského prostredia. Hlavným hrdinom je učiteľ Daniel Riečan, ktorý sa práve stal prvýkrát triednym 1.B Aj ja som bola "béčkarka" a v tomto príbehu som videla nielen seba, ale aj mnohých mojich spolužiakov. Poniektorí navyvádzali toľko hlúpostí, že už vtedy som sa nečudovala našej triednej, keď ku koncu školského roku oznámila, že končí s učením a ide pracovať niekam inam. Boli sme celkom rebeli. Aj v tejto knihe nejakých nájdete, ale taktiež typickú bifľošku, introverta, umelca, modela a iných. Dobrý pedagóg musí byť aj psychológom, rodičom a kamarátom v jednej osobe. Jedine tak si vybuduje dobrý vzťah so svojími študentmi a jedine tak im dokáže pomôcť. A nenarážam teraz na učivo. A práve takýto je aj Daniel Riečan. TOP. Kniha sa čítala veľmi dobre, žiadne nudné dlhé opisy a tak nás takmer 300 strán previedlo celým školským rokom. Od úvodného spoznávania sa, cez rôzne školské akcie, ale nazreli sme aj do súkromných životov niektorých študentov, ale najmä do toho Danielovho. Jeho postavu som si obľúbila najviac. Veľmi sa mi páčilo, že každá kapitola začína nejakým bodom z tzv. školského (ne)poriadku. Niektoré ma pobavili a byť ešte raz študentom, tak budem presadzovať ich dodržiavanie. A ak si myslíte, že kniha je vhodná iba pre mladšiu vekovú skupinu, tak ste na omyle. Dá sa pri nej pekne zaspomínať na naše staré školské časy.

Moja druhá prečítaná kniha z pera autora. Séria Školská odysea je veľmi zaujímavá, pretože je to niečo iné a nové na našom trhu. Táto kniha by mohla baviť učiteľov, ktorí by sa možno v nej našli, možno by súhlasili s vyučujúcimi praktikami a možno naopak nie. Určite by ju posudzovali podľa vlastných skúseností a mohla by byť pre nich zaujímavá, príp. obohacujúca. Pretože mne sa Daniel ako učiteľ veľmi páči. Zaujal ma už v prvom dieli a je vidno, že sa pre toto povolanie naučil. Je to akoby jeho poslanie. Bohužiaľ, jeho osobný život je na tom horšie a myslím si, že je to možno spôsobené jeho zápalom pre žiakov a pre svoju prácu. Myslím si, že učiteľom, ktorým veľmi záleží na žiakoch, venujú sa im, tak jeden ten život musí ísť proste bokom. A častokrát je to ten osobný. Zároveň je potrebné dodať, že učiteľom, ktorým sa darí skĺbiť oboje tak, že sa venujú dostatočne jednému aj druhému, je potrebné vzdať poklonu. Daniel ako postava je veľmi svojský. So žiakmi mu to síce ide, ale v súkromných medziľudských vzťahoch ani veľmi nie. Ku kolegom a spoluvrstevníkom je väčšinou odmeraný až ignorantský, takže neviem či by mi bol v skutočnosti pochuti. Ako však triedny a učiteľ svojím charakterom vyniká. Je veľmi ľudský a napriek všetkým pravidlám, ktoré sa snaží aj dodržiavať, dokáže nájsť pre žiakov veľa pochopenia. Snaží sa riešiť problémy s nadhľadom, neberie sa až tak vážne a žiakom je ochotný pomôcť. Má veľa trpezlivosti a žiaci ho zbožňujú. Nečudujem sa im. Tínedžerom je potrebné venovať veľa pozornosti a hlavne mať pre nich veľa pochopenia. Veď všetci sme boli v ich veku. Veľmi sa mi páčili postavy v Danielovej triede. Každá jedna mala čo ponúknuť, rozprávala svoj príbeh a skvele zapadli do deja. Denis, Andy, Adriana a Kristián tvorili skvelé kombo. Autor skvele opísal aj spoločný výlet a všetko bolo tak veľmi uveriteľné. Nepochopila som Karin, ktorá sa správala na svoj vek o dosť staršie. Nerozumela som, prečo chce tak veľmi Danielovi zasahovať do života a čo tým všetkým sleduje. Je to mrcha, ktorá si nedá pokoj a zbytočne sa pchá tam, kde ju netreba. Knižku vám odporúčam, chceme viac takýchto učiteľov!

Navždy sa zachová v pamäti stužková – to sa spieva v jednej piesni. No podľa mňa sa navždy zachová v pamäti príchod do prvého ročníka na strednej škole. A je úplne jedno, aké má zameranie. Nové tváre spolužiakov a učiteľov, nové pravidlá obsiahnuté v školskom poriadku. Čo si však budeme navrávať, občas je potrebný aj smiech a určitý neporiadok. Pohodové čítanie 2. časti zo série Školská odysea ma previedla jedným školským rokom. Kým zohratý učiteľský kolektív osvieži nový kolega, žiaci sa rozpačito zoznamujú. A učiteľ Daniel má svoju úplne prvú triedu, ako triedny profesor. "Ako si Daniel užíva triednictvo?" nadhodil Jozef Kadlečík so šibalským úsmevom. "Presne podľa očakávania," odvetila Lívia. "Prišiel na psa mráz. Pridlho sa vyhýbal zodpovednosti." Súkromie učiteľov a žiakov sa prepletá, do popredia sa dostáva čoraz viac obľúbenejší učiteľ Daniel Riečan a jeho kolegyňa Lívia. Lívia otrávene pokrútila hlavou. "Predpokladám, že si spomínaš na oslavu narodenín svojej bývalej manželky." Danielovi razom došlo, čo je vo veci. Zložil aktovku zo stoličky na zem a pomaly si sadol. "Takže už to vieš." "Viem. Viem, že Alan ma niekoľko mesiacov podvádzal, aj to, že si o tom vedel a nič si mi nepovedal," vyslovila rozochvene. Denis, Andy, Kristián a Adriána vytvoria super partiu, hoci to na začiatku vôbec nevyzerá. "Adrianino video z lyžiarskeho zdieľala na sociálnych sieťach takmer celá trieda a odrazu ju sledovalo na Instagrame také množstvo ľudí, o akom sa jej nesnívalo. Keď sa tým skromne pochválila, Andy dostal nápad – priznal sa, že poškuľuje po street arte a že na youtube je množstvo videí, zachytávajúcich zrod malieb po celom meste. Skôr než dopovedal, Adriána radostne zvýskla a súhlasila, že s ním pôjde do ulíc a natočí ho pri jeho prvom počine." 20 kapitol sa začína vtipným pravidlom školského poriadku podľa žiakov, brožovaná väzba je príjemná pre ruku a obálka skvelo ladí s príbehom. Uletené situácie a veselý učiteľský kolektív ma pobavili.

Na pokračovanie príbehu Zvonením sa všetko začína som sa veľmi tešila, keďže som bola zvedavá, ako budú pokračovať osudy Daniela, Lívie a ďalších postáv. Autor ma ani tentokrát nesklamal, príbeh som si užila. Často sa mi stáva, že ďalšie diely série sú pre mňa slabšie a slabšie, no pri Školskej odysei sa mi oba diely páčili rovnako Daniel sa stal triednym učiteľom, z čoho bol naozaj "nadšený". Postupne si však k svojim žiakom našiel cestu, snažil sa im pomôcť s ich problémami a oni si ho tiež obľúbili. Je to naozaj typ učiteľa, ktorého by brali (takmer) všetci žiaci (aj keď je niekedy poriadne uhundraný). V osobnom živote sa mu však až tak nedarí (a vyzeralo to tak sľubne, až mi ho bolo ľúto). Naozaj dúfam, že v budúcnosti mu autor nadelí šťastie aj v tejto sfére. Na konci prvej časti to vyzeralo, že v živote Lívie sa začínajú veci uberať správnym smerom, no niektoré veci sa pokazia, keď ich najmenej čakáme. Veľmi sa mi páči to jej krehké priateľstvo s Danielom (v porovnaní s tým, čo si s ním zažila v prvej časti) a ako ho tak trochu poľudštila. V tejto časti sme sa zoznámili s novými žiakmi. Denis na prvý pohľad pôsobí ako rebel, ktorý si od svojich spolužiakov drží odstup a možno v nich trochu spôsobuje strach. Táto je jeho maska má však korene v niečom inom. Okolo neho snáď bolo najviac tajomstiev. Andy rád kreslí, a hoci túto jeho záľubu rodičia rešpektovali, nikdy ju nebrali vážne. Má pocit, že rodičia venujú viac pozornosti jeho starším súrodencom a oňho sa moc nezaujímajú. Vždy ho brali ako slušnáka, ktorý nikdy nerobí problém...a tak má občas chuť si trochu zarebelovať. V triede boli aj "bifľoška" Adriana, aktívna v mnohých školských i mimoškolských aktivitách, športovec Kristián, ktorý skrýval tajomstvo, Jakub, ktorý sa na seba neustále snažil brať pozornosť, tichý Jožko s matkou, ktorá ho (i učiteľov) dusila a ďalší. Príbeh bol vyrozprávaný prevažne z pohľadov Daniela, Lívie, Denisa a Andyho. Tentokrát mi ani nevadilo rozprávanie v tretej osobe, práve naopak, prišlo mi to prirodzené. Je vidieť, že autor sa pohybuje v školskom prostredí, bolo popísané autenticky. Opäť som si tak nostalgicky spomenula na svoje stredoškolské časy. Na mnohých príhodách a hláškach som sa dobre pobavila. Pani riaditeľka mi zasa miestami dvíhala tlak (rovnako ako Danielova ex). Na konci autor vypustil dve malé "bombičky", čím u mňa vyvolal nutkanie si čo najrýchlejšie prečítať pokračovanie. Zasa mám toľko otázok, na ktoré nutne potrebujem odpovede (a netuším, ako vydržím čakať do vydania ďalšej knihy). Naozaj dúfam, že sa dočkáme pokračovania (a najlepšie plánu, ktorý autor predostrel v záverečnom rozhovore).