Proti vetru

Aké je to byť nemilovaná a odstrkovaná vlastnými rodičmi a súrodencami? Aké je to byť trpená manželom a odsudzovaná pubertálnou dcérou? Aké je to dennodenne hladovať a bojovať proti prírodným živlom, vláde, zamestnávateľom? Aké je to márne túžiť po obyčajnom živote, jedle, domove, prijatí, láske? Vďaka románu Kristin Hannahovej sa zamyslíme nad tým, koľko bolesti znesie človek... žena... matka. Autorka opisuje mimoriadne pohnutý život Elsy Wolcottovej, chorľavej dcéry z bohatej rodiny, ktorá však zbytočne sníva o rodičovskej láske. A tak ju hľadá inde. Po tancovačke spozná mladšieho mládenca, syna prisťahovalcov, Rafa Martinelliho a ich zblíženie neostane bez následkov. Nechcené tehotenstvo vyústi do svadby a života, aký mladý muž rozhodne neplánoval. Výsledkom je utápanie žiaľu v alkohole a útek od rodiny uprostred noci. Elsa ostane sama s dvomi deťmi. Najprv sa snaží ustáť život na americkom stredozápade, ale prachové búrky ničia zdravie jej syna natoľko, že sa rozhodne ujsť do Kalifornie. Strastiplná cesta ich privedie do prisťahovaleckého tábora, kde stretáva ďalších ľudí s podobnými, ba ešte horšími osudmi a bojuje o každý cent a kúsok jedla. Tu spoznáva aj komunistu Jacka, ktorý organizuje štrajky za spravodlivé mzdy, a po rokoch v ňom nájde milujúceho partnera. Ich krátku lásku však ukončí tragédia. Kniha mi do veľkej miery pripomína seriál Domček v prérii. Dej plynie pomaly a nie je veľmi košatý, ale verne zobrazuje boj ľudí z Texasu a ďalších štátov amerického stredozápadu o prežitie počas hospodárskej krízy. To, čo je pre nás samozrejmosťou, bolo v 30. rokoch minulého storočia v Amerike pre niektoré vrstvy obyvateľstva prepychom, ba až nedosiahnuteľným snom. Vykorisťovanie zo strany veľkostatkárov, ktorí na svojich bavlníkových plantážach vytvorili podmienky, aby ich pracovníci nikdy neboli schopní vymaniť sa z ich područia a splatiť dlhy voči nim, je vykreslené veľmi autenticky. Nielen ľudská hlúposť, ale ani ľudská chamtivosť totiž nemá hraníc.

Dávno ma tak nedojal obsah knihy, priznám sa vypadla mi nejedná slza,tak úžasne opísana súdržnosť a láska rodiny na to sa nedá zabudnúť, dojímavý príbeh. Dlhšie si nič neprečítam a budem prežívať ....ĎAKUJEM