Nečekaná lekce lásky

Hrdinka našej knihy, Jeannie, smeruje na svoju vlastnú svadbu, no namiesto radosti prežívala opačné pocity. Po krásnom prológu, v ktorom nám opísala rozprávkové zásnuby nastupujú obavy. Po ceste v aute na miestnu radnicu, kde si má vziať Dana, doslova pár minút pred sobášom sa v nej však ozýva veľmi hlasná intuícia, aby sa nevydávala. Zrazu jej to prišlo veľmi rýchle, nebola si istá svojím rozhodnutím a motýle v bruchu nahradili kŕče. Intuitívne sa teda rozhodla vziať do ruky telefón a zatelefonovať Danovi, že si ho nemôže vziať. Nešťastie však nechodí po horách, ale po ľuďoch a namiesto odpovede od Dana, Jeannie dostala telefonát o tragickej nehode svojho snúbenca, ktorého zrazil autobus, pretože rozrušene s telefónom v ruke vbehol na cestu, a upadol do kómy. Nikto však nevie, s kým Dan telefonoval, no Jeannie to tuší - počúval práve jej odkaz alebo rozprával s niekým iným? A tu sa nám príbeh zasekol. Tak ako bol v prvých kapitolách rýchly, tak teraz spomalil a na pozadí tejto udalosti sme čítali o výčitkách Jeannie, ktorá cítila vinu za spôsobené nešťastie, utápala sa vo výčitkách a snažila sa byť vzornou snúbenicou, ktorej tajomstvo ostane naveky skryté. Úprimne, osobne ma nebavilo dookola čítať opakujúce sa myšlienkové pochody hlavnej postavy, jej obavy a otázky, čo všetko si bude Dan pamätať, a ako sa s tým všetci vyrovnávajú. Do toho ma neskutočne iritovala Danova mama Andrea, ktorá bola presne ten typ svokry, ktorú nechcete. Tým, že Dana vychovávala sama mala k nemu veľmi silnú citovú väzbu, ktorá však miestami hraničila až s opičou láskou. Aj keď všetko myslela dobre, uff, miestami som si hovorila, že by som utiekla už len kvôli nej. Samotná Jeannie tiež bola nemastná- neslaná. Vždy stála v úzadí, nechala sebou manipulovať a vtiahnuť sa do vecí, ktoré jej nie sú príjemné. Našťastie, za polovicou knihy sa to zlomilo a konečne sa postavila všetkým traumám aj z minulosti čelom. K Danovi sme nemali možnosť vytvoriť si žiaden vzťah, lebo veď bol v kóme, takže jeho interakcia s čitateľmi bola nulová, až v závere, keď sa prebral a na svetlo začali vychádzať všelijaké zápletky. Namiesto nejakých sympatií k nemu som si však povedala, že je to pekný vôl, pretože sa ukázalo, že tých neúprimných ľudí bolo v príbehu oveľa viac. Popri tom sme však sledovali aj dejovú linku zvieracieho útulku a problémov, ktoré ho sprevádzajú, najmä tie finančné. Na moje prekvapenie som si v závere knihy prečítala viacero otázok a informácii k nelegálnym psím množiarňam a vlastne som si uvedomila, že to bol asi hlavný zámer autorky - upriamiť pozornosť aj na takýto problém. Ak, to tak je, myslím, že táto téma bola trošku v úzadí, ale zase chválim, že do deja zapadla a nebola silená. Sama som nevedela, ako sa vlastne k tejto knihe postaviť, a ako ju zhodnotiť. Nieže by ma nebavila, ale ako som povedala, po akčnom úvode prišla veľmi prudká zmena, ktorá príbeh zastavila. Priznám sa, unavovalo ma stále dookola čítať o tom, ako sa Jeannie a Andrea striedajú pri Danovej posteli, tieto opisné pasáže som doslova preskakovala po odsekoch, lebo boli stále o tom istom, a nikdy som sa v nich nič nové nedozvedela. Zmena nastala až keď sa Jeannie spamätala a začala konečne robiť niečo nové - či už pomáhať v útulku, alebo sa začala riešiť téma svadby, príbehy svadobných šiat, vzťahy ľudí naokolo. Nakoniec ma to ku koncu chytilo a záver a vysvetlenie sa mi páčili. Bola to naozaj nečakaná lekcia lásky pre všetkých - pre skoro nevestu, že ak o niečom nie je presvedčená a nie si svojimi citmi natoľko istá, aby povedala "áno" mužovi, ktorý ju čaká, je v poriadku svadbu odvolať. Pre skoro ženícha, že sú veci, pred ktorými neutečie, a ak nemá vyriešenú jednu záležitosť, nemal by sa zaväzovať k druhej. Pre skoro svokru, že príde čas, kedy jej dieťa vyletí z hniezda a nemôže ho k sebe pripútať a už vôbec nie tlačiť ho do vecí, ktoré chce predovšetkým ona. Pre iné páry, ktoré už majú po svadbe, že svadbou vzťah nestagnuje a vždy je správny čas pripomenúť si svoj svadobný sľub a nanovo si vyznať lásku. Preto v konečnom dôsledku, aj keď polovica knihy ma nebavila, aj keď dej bol občas statický, za polovicou sa to rozbehlo a začal ma príbeh baviť. Kniha je skôr oddychové čítanie, pri ktorom si však uvedomíme dôležitosť rozhodnutia povedať niekomu "áno". Je to ideálne čítanie na dovolenku, pretože nie je nutné príbeh viac prežívať, knihu môžete kedykoľvek zavrieť a robiť si niečo iné, naozaj nič vám v nej neutečie. Nie je to však typ knihy, ktorú si potrebujem prečítať opakovane. Knihe dávam 3??/5 - neurazí, nenadchne.