Sesternice

Obsah knihy: Sesternice

Román Sesternice sa odohráva v argentínskom meste La Plata v štyridsiatych rokoch minulého storočia a odhaľuje svet podivuhodnej rodiny zo strednej triedy. Pred čitateľom sa odvíja príbeh dospievania a snahy vymaniť sa z neprívetivých životných podmienok. V centre pozornosti je nevšedná rozprávačka Yuna Riglos. Yuna je dievčina s ľahším mentálnym postihnutím, ktorej chýbajú komunikačné a spoločenské zručnosti. Do vienka jej však bol nadelený výtvarný talent, ktorý jej kliesni cestu k lepšiemu životu pre seba aj jej rodinu. V úprimnej výpovedi, často bez čiarok, opisuje život okolo seba. Matku, ktorá zostala sama na dcéry s telesným aj duševným postihnutím, mužov, ktorí vnikajú na rodinné územie, akoby len preto, aby ho nejako zneužili, či obrazy, ktoré jej prinesú uznanie aj sebaúctu. Yuna svojou priamosťou často šokuje, často rozosmeje, no ako dospieva, s čoraz väčším pochopením nám odhaľuje svet tých najzraniteľnejších medzi nami.

Zo španielskeho originálu Las primas (Tusquets Editores, Barcelona 2020) preložila Barbara Sigmundová.

Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ukážky z knihy

Kým teta Nené pobehovala z kuchyne do jedálne, prestierala stôl, chystala zemiaky bataty vajíčka zeleninu a aj trochu mäsa, čo zostalo z predchádzajúceho dňa, postavila som na stojan dve lepenky – vždy a všade som ich nosila so sebou – a keďže ma kopla múza, rýchlymi ťahmi som namaľovala motívy súvisiace s uplynulým tragickým rušným a goyovským týždňom. Už som spomínala že v hĺbke duše som rozumela detailom a tvarom celkom inak ako tá hlupaňa ktorá sa prejavovala navonok vetami bez čiarok a bodiek pretože keď som použila čiarku alebo bodku stratila som niť. Občas som použila čiarku alebo bodku aby som sa nadýchla ale vyhovovalo mi rozprávať rýchlo aby mi ľudia rozumeli a aby som sa vyhla pauzám ktoré odhaľovali moju neschopnosť slovnej komunikácie pretože keď som sama seba počula rozprávať mýlili ma zvuky čo som počula v hlave aj piskľavé zvuky vysloveného a ostala som v nemom úžase premýšľať o tom že existujú tučné a chudé slová, čierne a biele slová, šialené a rozumné slová, slová ktoré driemu v slovníkoch a nikto ich nepoužíva. Tu som napríklad použila čiarky. Aj bodky. Ale teraz sa musím vyjsť nadýchať von a sama so sebou si v duchu pohovoriť na dvore lemovanom rastlinami čo kvitnú načerveno a majú veľa, veľa, veľa červených kvietkov a volajú sa netýkavky alebo aj domáce šťastie, raz som ich odstrihla a chcela vložiť do vázy na stole v babkinej jedálni ktorú teraz zdedila teta Nené a tie dve ma zahriakli že divorastúce kvety nepatria do domu a že sa im nepáčia a teta Nené ich aj s vodou vyliala do jarku a na stole ostala prázdna váza.