Dieťa 44

Lev Demidov je bývalý vojnový hrdina, ktorý pracuje ako agent MGB, predchodcu KGB. Miluje krajinu a absolútne dôveruje štátu, ktorému chce príkladne slúžiť. Celé jeho myslenie cítenie však nabúra sériový vrah detí, ktorý ich necháva pohodené v lese či parku neďaleko železničnej trate, nahé s ústami naplnenými kôrou stromu a s rozpáraným bruchom a vybratým žalúdkom.

Štát, kde všetko musí fungovať, nemôže priznať existenciu takéhoto vraha a už vôbec nie nemohúcnosť v jeho dolapení.Preto sú za vraždy detí odsúdené a popravené rôzne existencie – chorí ľudia, nepríčetní mladíci, nevinní dedinčania. Lev si začína uvedomovať, že štátna mašinéria nie je taká neomylná a začína pátrať. Uvedomuje si, že vrah cestuje po krajine a vraždí deti. Arkadij bol dieťa č. 44 a práve od neho sa začína celé pátranie. Vražda tohto chlapca ho naštartovala.

Debut Toma Roba Smitha „ Dieťa 44“ určite stojí za prečítanie. Autor skombinoval reálne fakty z prípadu Andreja Čikatila s pôsobivým a strhujúcim štýlom písania. V knihe cítiť, že si pozorne naštudoval potrebnú literatúru ako „ Súostrovie gulag“ od Solženicyna (aby vedel dokonale opísať napríklad drsný prevoz ľudí do gulagov), knihy „Sekcia vrahov“ či „ Praktiky teroru“ (aby vedel precízne popísať krutosti stalinovského Ruska) či knihy o metódach sovietskej polície a fungovaní MGB. Je to pozoruhodný rozprávač, ktorý však svoj román nevystaval na klasickom: vražda-vyšetrovanie-rozuzlenie. Príbeh má niekoľko vrstiev, ktoré sa postupne odvíjajú a vývoj niektorých šokuje a prekvapí. Povedzme samotné vyšetrovanie sa rozbieha až kdesi v polovici knihy. Význam názvu knihy je čitateľovi vysvetlený až niekde za stranou 150. Napriek tomu vyskladal T.R.Smith vynikajúci príbeh plný emócií, zvratov a sprisahaní. Postupne rozuzľuje aj hlavnú líniu – kto a prečo zabíja nevinné deti? Myslím, že záver je dostatočne prekvapujúci – vrah je totiž k Levovi oveľa bližšie ako sa zdalo...

Ukážka (útek Leva a jeho ženy Raisy z vozňa, ktorý ich prevážal do gulagu):
„Aký dlhý alebo ostrý predmet potrebuješ?“
„Potrebujem čokoľvek tvrdšie ako je môj konček prsta.“
Raisa vstala, podišla k mŕtvole muža, ktorý ju chcel znásilniť a zavraždiť. Bez zmyslu pre spravodlivosť a bez uspokojenia, iba s pocitom hnusu sa postavila nad mužovu čeľusť. Zdvihla nohu rovno na ňu, zaváhala a poobzerala sa dookola. Všetci vo vozni ju sledovali. Zatvorila oči a pätou ho udrela do predných zubov.
Lev sa doplazil k nej, pošmátral v mužových ústach a vytiahol zub aj s kúskom krvavého ďasna. Bol to rezák, nie síce ideálny nástroj, ale dosť ostrý a tvrdý, aby ním dokončil vyškrabávanie dreva.

mib