Zo smrtnej hory fúka

Do tejto knihy som sa púšťala s miernou obavou, či ma príbeh zo starých čias a drsného horského prostredia dokáže osloviť. Nakoniec ma však zasiahol oveľa viac, než som čakala. Najsmutnejšie na príbehu Adelheid a Daga je, že sa milujú, a predsa akoby každý z nich žil vo vlastnom svete. Chýbajú im obyčajné rozhovory, porozumenie a blízkosť, ktoré by ich mohli zachrániť pred postupným odcudzením. Pri čítaní som si uvedomovala, aké bolestivé je, keď človek nemá komu povedať, čo ho trápi, hoci vedľa neho niekto celý čas je. A keď potom prídu ďalšie životné rany, vzdialenosť medzi nimi sa už len zväčšuje. Veľmi na mňa zapôsobila aj atmosféra severskej prírody – drsnej, chladnej a krásnej, akoby sama odrážala osudy postáv. Je to tichý, melancholický príbeh, ktorý vo mne zanechal smútok, ale aj myšlienku, že láska niekedy nestačí, ak si dvaja ľudia nedokážu otvoriť srdce a naozaj sa počúvať.

Zo smrtnej hory fúka je druhý diel trilógie a opäť nás vracia na Bjørndal – k známemu prostrediu, ľuďom a ich osudom. Návrat však nepôsobí len ako pokračovanie príbehu, ale skôr ako hlbšie ponorenie sa do toho, čo postavy prežívajú a s čím sa musia vyrovnať. Kniha na mňa pôsobila pokojne, no zároveň veľmi silno. Nejde o dej plný dramatických zvratov, ale o pomaly plynúce rozprávanie, ktoré človeka postupne vtiahne a prinúti zamýšľať sa nad tým, čo číta. Autor sa nesnaží veci zjednodušovať, skôr ukazuje, aký môže byť život zložitý – nie vždy jasný, nie vždy jednoduchý, často plný rozhodnutí, nad ktorými treba premýšľať. Silnou stránkou je aj prostredie. Lesy, hory a drsné počasie vytvárajú atmosféru, ktorá je miestami až pochmúrna, no zároveň krásna. Prostredie dobre dopĺňa náladu príbehu a zdôrazňuje jeho vážnosť. Aj keď sa dej odvíja pomalšie, vôbec to neprekáža. Práve naopak, takéto tempo umožňuje lepšie sa zamyslieť nad jednotlivými situáciami a postavami. Je to skôr kniha, ktorú si treba vychutnať, nie rýchlo prečítať. Túto knihu (vlastne celú trilógiu) určite odporúčam každému, kto nehľadá len oddychové čítanie, ale aj niečo, čo zanechá silný dojem a prinúti premýšľať.