Letné svetlo a potom príde noc

„Najťažšie okovy si človek všimne často až vtedy, keď sa z nich vymaní.” Letné svetlo a potom príde noc sa odohráva v malej dedinke na Islande, no podmienky sú tu poriadne drsné a hŕstka ľudí, pre ktorých je domovom, sa v nej borí so svojimi túžbami, snami a neistotami, láskou a stratami, vášňami, stráži si tajomstvá a hľadá zmysel života. Príbehy, akých sú stovky, tisíce, milióny, Stefánsson zachytil úplne čarovným spôsobom. „Človek je komplikované stvorenie, hotový labyrint, v ktorom sa dá napriek vysvetlivkám ľahko stratiť." Ach, tento úchvatný výlet do hláv miestnej komunity, od ktorého som sa nemohla odtrhnúť prvýkrát, druhýkrát a ani tretíkrát, keď som na túto nádheru opäť dostala chuť. Jednoducho sa cítite, ako by ste s obyvateľmi prežívali každú jednu útrapu priamo na mieste a pod kožu sa vám akosi mimovoľne dostáva chlad i hrejivý pocit zároveň. Na prvý pohľad obyčajné, ničím výnimočné veci, pocity Stefánnson dokáže uchopiť tak poeticky, ľudsky, nežne, že vytvorí naozaj melancholickú atmosféru, do viet vkladá obrovskú hĺbku s obdivuhodnou ľahkosťou a z čítania robí naozajstný zážitok. Toľko krásnych myšlienok obsahuje toto útle dielko... Na pochmúrne, pomalé jesenné dni ako stvorená!