Věčná královna

Večného kráľa som čítala vlani na dovolenke, tento rok som vzala na výlet jeho drahú polovičku. Bez nátlaku sa priznávam, že prvá časť ma bavila o dosť viac. Síce po polovici som Večnú kráľovnú prečítala za deň, tá prvá väčšia polovička mi trvala týždeň. Ani sama neviem prečo. Vždy sa niečo dialo, autorka krásne nadviazala tam, kde Večný kráľ skončil a náramne oceňujem zhrnutie prvej časti na prvých stránkach druhej knihy. Had a jeho Vtáčatko priniesli dobrodružný príbeh plný mágie, zvratov, objavovania vlastných schopností, krviprelievania, hľadania spojencov a tak…. Celkovo premyslený dej mi narúšal akurat tak môj pocit, že občas sa nič nedeje, autorka sa na môj vkus akosi viac špárala v niektorých situáciách či pocitoch postáv. Niekedy opakovane a to je pre mňa taký knižný retardér. Oceňujem ale, že sa Andrews pohrala s postavami aj prostredím, tieto opisy som vždy hltala. Krásne, farbisto vie opísať rôzne podmorské svety a ich fungovanie- to si proste musí každý vedieť predstaviť. Konečne sme spoznali Erikovo zázemie, detstvo, rodinu, Livia zas objavovala svoje schopnosti, mágiu, napriek zajatiu a pretrhnutiu puta sa snažila dokázať, že je hodná titulu kráľovnej, aj Erikovej lásky. Obaja zvádzali svoje vlastné boje, aj tie spoločné. Nechýbali pikantné scény, ani také ktoré chytili za srdce. Záver bol krásny, až také rozprávkovo som nečakala. Som však spokojná.