Popletené Vianoce

Aj tieto Vianoce sme opäť siahli po knihe, ktorá je môjmu srdcu veľmi blízka. Prečo? Pretože jedny Vianoce sme Andrejku „ukecali“, aby napísala vianočný príbeh mimo jej vtedajšieho žánru. Spolu so Žužu sme pridali pár nápadov a Andrejka to celé nádherne zaobalila do príbehu, ktorý si jednoducho zamilujete. Tento rok sme knihu čítali ako adventný kalendár – od 15. do 24. decembra. Každý deň sme prežívali ich dovolenku, na ktorú sme sa tešili, a každý jeden deň sme si ju naplno užili. Príbeh nás zavedie na slovensko-talianske Vianoce, kde sa vďaka popleteným rezerváciám stretnú dve cudzie rodiny a sú nútené tráviť dovolenku spolu. Bola to len náhoda? Záhadná pohľadnica…? Rozuzlenie sa dozvieš až po prečítaní knihy. Sledujeme Zuzku a Nica počas ich dobrodružnej dovolenky. Každý deň spoznávame ich zvyky, navštevujeme s nimi zasnežené kopce, lyžovačky, výlety a tradície. Vianočná atmosféra je zaručená na 100 honov – a ver mi, hneď by si chcela zažiť takúto vianočnú idylku na vlastnej koži. TOP postavy? Jednoznačne svokor a Giulia – ich hlášky nemajú chybu! Nechýbajú ani vtipné momenty, ako napríklad: „Čo sa ti zamotali gule do treniek, chlapče?“ Pre mňa osobne je TOP scénka s mydlom. Dodnes si pamätám, ako mi Andrejka poslala hlasovku, že si doňho uhryzla, lebo si myslela, že je to koláč. A presne tento moment sa dostal aj do príbehu. Lebo veď – sám život píše tie najkrajšie príbehy. „Choď tam, kam ťa srdce zavedie.“ V knihe spoznáme nielen slovenské, ale najmä talianske vianočné zvyky, ktoré dodávajú príbehu jedinečný šmrnc. Tento príbeh ti neprinesie len vianočnú atmosféru a lásku, ale pripomenie aj to najdôležitejšie – rodinu. A ukáže ti, že aj dávny sen sa môže po rokoch nečakane splniť. Ďakujeme, že je tento príbeh s nami už 2 roky. Veríme, že si nájde ešte mnoho nových čitateľov. Myslíte si, že popletené rezervácie boli náhoda… alebo osud?

Knihu som citala v stafete, ma pekny obal, dokonca z poslednych vianocnych knih najkrajsi, zial tu s pozitivami koncim. Pohladnica, rezervacia, predlzenie pobytu, nesulad v texte, myslienkach... Taliansky text (postradala som ho v nemocnici), slovensky dialekt mi neprisiel ako zaujimavy. Konkretne menovanie svahov bolo zbytocne. Zuzana mi nesadla a neskor ma dokonca az iritovala. Niko bol fajn, baby s dedom boli sede eminencie, tatko prezentoval alkoholizmus, mamka aktivna pubertacka v rokoch. Vraj to malo byt vtipne a zabavne, ja som to vobec nepostrehla. Mna pribeh, dej, postavy vobec neoslovili. Bolo zopar milych momentov, ale celkovy dojem nedokazali ovplyvnit. Som presvedcena, ze lahke citanie si najde svojich spokojnych citatelov.