Ťažké časy v Číne

Zjedli by ste škorpióna? Žabu? Koziu hlavu? Psa? Čínsky jedálniček sa od nášho trošku líši, aj keď napríklad taká kyslá kapusta chutí vraj rovnako ako slovenská. A keď sme už pri jedle, neobídem tento citát z knihy: „Ak to lezie chrbtom k oblohe, dá sa to zjesť.“ Toľko vraví čínske príslovie, no nevzniklo z dôvodov, aké by ste asi predpokladali, je symbolom chudoby a hladomoru. Pavel Dvořák ml. po úspešnej prvotine Moja čínska dekáda pokračuje v rozprávaní o krajine, ktorá sa stala jeho domovom. Ťažké časy v Číne, ako už názov naznačuje, nebudú len o dúhach a jednorožcoch, ale poukazuje aj na vážnejšie témy a problémy v krajine, ukáže vám Čínu zase trochu inak. Hoci sú témy často drsnejšie, štýl písania je rovnako pohodový ako v predchádzajúcej knihe. A rovnako zostal úžasný papier, krásne fotky a QR kódy odkazujúce na doplňujúce videá. V pamäti mi najviac utkvel príbeh o kaskadéroch, a aj keď som vedela, že to nebude úplne med lízať, prekvapilo ma, čo má Jackie Chan a mnohí ďalší za sebou. A to spomínam len tých, čo uspeli… Veľmi ma prekvapilo, že Tibeťania sú v Číne vnímaní ako problémoví, nevzdelaní ľudia, čo len pasú ovce a modlia sa, ale čínsku verziu tiktoku poznajú… No a ostavenie žien nie je tiež žiadna rozprávočka. Autor okrem svojich zážitkov približuje aj často smutné osudy ľudí, na ktorých na svojich cestách Čínou natrafil a niektoré sa teda z jeho ťažkými časmi nedajú ani porovnať, och. Pri častiach o obchode s ľuďmi, deťmi, orgánmi mi behal mráz po chrbte, a to tému len tak načrtol. Ako skomplikovala politika jedného dieťaťa mužom ženenie, ako sa autorovi ako cudzincovi žilo v Číne počas pandémie, prečo má čínska medicína vo svete zlú povesť, ako chutia tisícročné vajcia… a ešte veľa ďalších tém som ani len nenačrtla, takže sa máte na čo tešiť.