Psí známky

Knihu som mala v čítačke nejaký čas a pomaly sa ňou prehryzkávala. Je to útle dielko a ak by malo viac strán, nemuselo byť vôbec zlé. Žiaľ, chabý počet strán mal za následok vynechanie viacerých kľúčových momentov, ktorým sa autor(ka ?) mohol povenovať, len to nepokladal za dôležité. Tak napríklad, celý príbeh sa začal psom, ktorý hl.hrdinke ušiel. Zvesť o tom, čo sa mu stalo, priniesol hl.hrdina a tak sa spoznali. Bolesť zo straty, ktorý zasiahol hlavnú hrdinku bol opodstatnený, avšak chlapík stojaci na jej verande mal ďalšiu jóbovku. Prišiel jej povedať o tragédii, ktorá ju pripravila o najlepšieho priateľa. Po tom, ako ju “vyplo” sa celkom rýchlo oklepala. Psa ešte sem-tam spomenula, ale kamaráta? Odvtedy o ňom nepadla ani zmienka- divné, nie? Ďalšia situácia, ktorá veľmi nepobrala na logike, ale autor sa ju rozhodol pitvať, bola vychádzka na konskom chrbte. Táto mega zápletka mala aj vážne následky, avšak, autor to spôsobil skôr hlúposťou hlavnej hrdinky, alebo vlastnou dávkou zvláštnej dramatičnosti, ale… kde v tom všetkom bol mobil? Áno, v brašni na konskom sedle. Kto ho spomenul? Len ľudia, ktorí sa po šibnutej žene zháňali. Bola síce opísaná ako milá, zlatá, krása a dobrota sama. V tomto prípade ale veľa umu nepobrala. A hlavný hrdina, vojak, bol ako taký ratlík. Zamilovaný od prvého pohľadu a pred prvým bozkom už plánoval svadbu. A to ste nečítali celé- ak áno, dajte mi vedieť čo vy a Psí známky. Veľmi sa mi ale páčil vzťah matky a dcéry a tiež súdržnosť rodiny vojaka. E-kniha mala aj svetlejšie momenty, bolo ich však menej ako by som si želala. Celkovo, dosť slabý príbeh. Za mňa len-tak-tak 3*