Jedného dňa v Londýne

Táto kniha je taká príjemná oddychovka na leto. Príbeh o tom, ako metro spojí dvoch ľudí a že v láske na veku nezáleží. Cora Pollenová je vdova, ktorá 6 rokov po smrti sa stále akosi nepohla ďalej. Do doby, kým jej opitú dcéru Fran neprivedie neznámy muž domov. Cora hľadá chybu v ňom a svoj hnev si odnesie práve on. Pritom on ju len našiel opitú v metre. Ten muž sa predstaví ako Jacob da Costa a Cora netuší, že to je síce ich prvé stretnutie, ale nie posledné. Začnú sa stretávať a má pocit, že je možné pohnúť sa v živote ďalej a byť šťastná. O to viac jej to skomplikue fakt, že do Jacoba sa zaľúbila aj Fran. Je ochotná to ukončiť. Všetky tieto udalosti neberú na obrátkach a dej sa komplikuje a zamotáva, pretože aj Jacob má tajomstvá, o ktoré nie je ochotný sa podeliť a ich vzťah tým utrpí. Prenesie sa cez pocit viny? Problémy nastanú aj s večne uzavretým, no vzorným synom Lukom. Príbeh je pekne písaný očami dcéry Fran, aj matky Cory, čo robí Príbeh zaujímavejším. Kniha sa ľahko čítala a aj zaujala

Jedného dňa v Londýne ma zaujala nielen anotáciou, ale aj veľmi peknou obálkou. Je to príbeh o rodine, vzťahoch, láske, strate blízkeho človeka i o druhej šanci. Striedajú sa v ňom kapitoly z pohľadu Cory a jej dcéry Fran. Päťdesiatnička Cora je už 6 rokov vdova a sama sa stará o svoje dve deti. So svojou dcérou momentálne nemá najlepší vzťah, nedokážu nájsť spoločnú reč a často sa hádajú. V milostnom živote sa jej tiež veľmi nedarí, posledné rande dopadlo katastrofou. Keď raz v noci prinesie opitú Fran domov neznámy muž, preskočí medzi nimi iskra. Zhodou okolností na seba narážajú čoraz viac a medzi ňou a Jacobom sa začne vytvárať hlboký vzťah. Aj keď sa majú radi, neustále narážajú na nejaké prekážky, či už dvanásťročný vekový rozdiel, Fran, ktorá je do Jacoba tiež zamilovaná či tajnosti, o ktorých nechce Jacob Core nič povedať. Ustojí toto všetko ich vzťah alebo sa ich cesty opäť rozídu? Musím sa priznať, že Fran ma poriadne štvala. Mala síce už 23 rokov, no mne to skôr pripadalo, ako keby bola teenagerka. Áno, smrť otca ju dosť vzdala a stále sa s ňou úplne nevyrovnala, ale to jej nedáva právo, aby sa takto hnusne správala k ostatným ľuďom, najmä k tým, ktorí ju mali radi a záležalo im na nej. Bola dosť sebecká, myslela len na seba, nedopriala mame šťastie, a to aj napriek tomu, že ju stále živila, keďže Fran nemala žiadnu prácu. Mala svoje sny, ale veľmi sa nesnažila, aby sa jej naplnili, radšej stále vyplakávala, ako sa jej nedarí. Nič sa jej nepáčilo, všetko ofrflala, svoje problémy riešila alkoholom a drogami... čo sa jej potom aj vypomstilo. Našťastie, neskôr sa celkom spamätala a rozhodla sa, že so svojim životom niečo urobí. S mamou sa o všetkom porozprávali, čo medzi nimi vyčistilo vzduch a podarilo sa im postupne obnoviť svoj vzťah, Áno, ani Cora nebola zrovna matka roka, ale snažila sa svojim deťom zabezpečiť čo najlepší život. Po tom všetkom, čím si v živote prešla (smrť rodičov, popôrodné depresie, strata milovaného manžela), si však konečne zaslúžila kúsok šťastia. Jacob bol šarmantný, priateľský, dobrosrdečný muž, no skrýval pred Corou mnoho vecí, nechcel jej povedať pravdu, nepovedal o nej svojim rodičom, čo ich vzťah dosť naštrbilo. Ani on to nemal v živote jednoduché, stačila chvíľka a jeho život sa prevrátil hore nohami. Neustále ho prenasledovali démoni z minulosti a výčitky svedomia a on sa od nich nedokázal oslobodiť. Bola to taká nenáročná oddychovka, z ktorej som si síce nesadla na zadok, ale inak to bolo príjemné čítanie. Kniha sa mi čítala ľahko a rýchlo, prečítala som ju v priebehu jedného dňa.