Končí sa to nami, 2. vydanie

Ďalšia kniha, ktorá sa mi dostala do ruky,tentokrát požičana od kamarátky,ktorá má rada romantiku ako ja. Skvelo napísaná kniha ,ktorá opisuje reality týchto dní.Zamilovanost je najkrajšia vec, ktorá nás postretne,no nie vždy je to take krásne, ako to navonok vyzerá.Laska prináša aj radosť, aj smútok zároveň.Odporucam prečítať ,kvalitne a s laskou napísany román o zamilovanej Lily,ktorá to v detstve mala veľmi ťažké.

Vhupla som do romantického, iskrivým nábojom nabitého príbehu, ktorý začal pomerne smutne a predsa s úsmevom. Ešte aj úmrtie vie Colleen podať tak, ako by som to nikdy ani len nečakala. Štýl, ktorým píše, je stvorený pre širokú verejnosť. Má prosto dar slova, rozosmeje vás, aj keď to možno nečakáte a rozplače, aj keď si myslíte, že vás sa to nedotkne. Krásne prepojenie prítomnosti a denníkovej minulosti hlavnej postavy Lily som si užívala a čakala, kedy sa v istom bode pretnú. Vtedy zvykne prichádzať rozuzlenie príbehu, ale toto je Colleen a tá vám nedá vydýchnuť! . Už podstatne náročnejšia je téma domáceho násilia, ktorou si prechádzame od začiatku knihy. Je zvláštne, ako rôzne vedia ľudia vnímať lásku, ktorá by mala byť nesebecká, nezištná a trpezlivá, no nie vždy je tomu tak. Ako vedia muži použiť svoju fyzickú silu proti žene, ktorá následne prežíva len strach a bezmocnosť, no napriek tomu stále dúfa v lepší zajtrajšok... Posudzujete? Aj ja som... Z pohľadu "diváka" je to tak ľahké, ale... začítajte sa, pani autorka vám mnoho vysvetlí, citovo vás vyšťaví, ale prinesie aj nádej, s ktorou som očarene knihu odkladala.

Veta: „Plávaj, stále plávaj,“ sa mne už nespája iba s roztomilo zábudlivou rybičkou Dory. V tomto silnom príbehu nielenže naberá neopísateľný rozmer, ale zostáva vo mne hlboko ešte dlho po prečítaní. Som romantička telom i dušou. A Colleen Hoover je moja obľúbená spisovateľka. Mám prečítané všetky jej diela, ktoré vyšli v slovenčine alebo češtine, takže vlastním aj prvé vydanie tohto nezabudnuteľného titulu. Nezabudnuteľného preto, lebo pustiť sa do spracovania tak obrovského spoločenského problému, ísť prakticky s kožou na trh, odkryť tak svoje vnútro, to je aj na vola moc. Tému domáceho násilia v ňom však autorka paradoxne posadila do príbehu plného lásky a nádherných vyznaní. Prostredníctvom muža s nezvyčajným menom Atlas, hovorí „ľúbim ťa“ bez toho, aby tieto magické slová vôbec vyslovila. Muža, do ktorého som sa beznádejne zabuchla. Spisovateľka ma do deja knihy vtiahla až tak veľmi, že mi slzy premáčali stránky knihy. Špičková!

Často sa mi do uší dostávalo meno Colleen Hooverová - ale nejako som sa nechystala jej knihy čítať. Až jedného dňa mi kamarátka poslala jej knihu na prečítanie a bolo to tam... ďalšia autorka do zoznamu obľúbených... Skvelý štýl písania, ktorým predkladá náročnú tému domáceho násilia, avšak číta sa ľahko. Príbeh je pútavý a nedokážete sa od knihy odtrhnúť. Romantická linka vyrovnáva ťažkú tému a čitateľovi dej rezonuje v hlave aj po odložení knihy. Dá sa pochopiť človeka žijúceho v domácom násilí? Myslím, že pokým si to sám nezažije, tak nie. Napriek tomu, som pri čítaní pociťovala toľko emócií....niekedy som obavy a strachy prežívala s hlavnou hrdinkou a zvieralo mi žalúdok pri čítaní. No asi lepšie ani nemohlo byť toto dielo napísané...Colleen vedela, čo píše z vlastnej skúsenosti, sama to prežila. A ja sa už teším na jej ďalšie knihy.

•Pomyslela som na to, ako ľahko súdia tí, čo nevidia do hĺbky. Pre mňa predstavuje táto kniha silné posolstvo. Dôležité nie len pre každú ženu, ale aj pre muža. Je smutné, keď počujeme o nejakej žene, ktorá si prechádza domácim násilím, uvažujeme: “Prečo je taká hlúpa ? Prečo od neho už dávno neodíde ?” Nezamyslíme sa však nad tým, čo za kretén je ten chlap! Súdiť životy iných je ľahké. Môžeme byť radi, že sme neboli v ich situácii. Lenže, veci častokrát nie sú biele alebo čierne. Stále je tam niečo medzitým. Môže tam byť láska, ktorá stále pretrváva. Zažili spolu aj veľa pekných chvíľ. Po prvom útoku začnú hľadať vinu v sebe. Ony ho vyprovokovali. Ospravedlňujú jeho správanie. Nakoniec, týrané ženy len posúvajú svoju hranicu. Pri facke si povedia: ”Nie je to také zle, hlavne že žijem.” Až nakoniec sa tie hranice úplne stratia. Veľmi emotívne a silné čítanie. Rozumiem, prečo sa kniha stala taká populárna. Dodáva čitatelkám silu. Poukazuje na dve verzie, akými cestami sa ich život môže uberať. Prvá je v prípade Lilynej matky, ktorá násilnosti svojho manžela znášala celý život. Druhá je Lilynina linka príbehu, v ktorom si aj na základe skúsenosti u matky postupne uvedomila, že keď muž udrie ženu raz, udrie ju aj druhýkrát. I keď to bolí, častokrát je veľmi náročné odpútať sa. Ja verím za všetky ženy, že každá jedna nájde v sebe odvahu, bude mať pri sebe aspoň jedného človeka, ktorý ju podporí a pomôže jej postaviť sa opäť na nohy. Rozpísala som sa, avšak pre mňa je to téma, o ktorej je potrebné rozprávať a nebyť ticho. Žiadne domáce násilie do rodín nepatrí ! Ak vás moje slova zaujali, registruje ošiaľ okolo tejto knihy, určite po nej siahnite.

Bola som si istá, že Colleen Hoover ma nemôže sklamať a nemylila som sa. Silný pribeh, je pravda, že niektoré veci, ktoré nezažijeme na vlastnej koži nepochopíme. Kniha opisuje realitu, ktorá sa odohráva každý deň po celom svete. Nebudem prezrádzať dej tohto príbehu, knihu odporúčam všetkými desiatimi.

Táto kniha na mňa vykúkala z každej strany so svojimi pozitívnymi recenziami. A musím povedať, že nesklamala. Bola úžasná a som rada, že som po nej konečne siahla. Miestami bola vtipná, miestami smutná a rozoberala vážne témy, no po celý čas bola pútavá a ani jedna kapitola ma nenudila. Kto ste čakali tak ako ja sladkú romantiku, kde je všetko iba ružové a sladké, ste na omyle. Táto kniha ukazuje ozajstné situácie v ľudskom živote a poviem vám, že nenechá vaše oči suché.

Od Colleen Hoover som prečítala zatiaľ 3 knihy a určite sa chystám ešte na ďalšie, a môžem povedať, že táto je zatiaľ moja najobľúbenejšia, dokonca patrí medzi najlepšie aké som kedy prečítala. Doslova som ju zhlta, za dva dni bola dočítaná, nedalo sa od nej odtrhnúť. Postavy samé o sebe som milovala ale Colleen v tejto knihe viac ako v hociktorej inej absolútne skvelo a maximálne realisticky opísala situáciu v ktorej sa hlavná hrdinka nachádzala. Málo kedy je vidieť, že autor/ka tak dokonale uloží situácie z reálneho sveta aj na papier. Po dočítaní knihy som sa z nej ešte týždeň spamätávala a priznávam, veľa som sa aj naplakala. Čítala ju aj mamina, ja teda mám rada romantické knihy a ona nie - koniec koncov, táto kniha sa páčila aj jej. Čiže nie je to presladená romantika, ale predsa si prečítate krásny príbeh lásky a bolesti. Ja som teda dlho zháňala túto knihu, pretože som sa ju rozhodla prečítať ešte keď nebola dotlač a teda mám doma prvé vydanie, ktoré už bolo ťažko zohnať. Som rada, že teraz má možnosť prečítať si tento príbeh viac ľudí, naozaj neoľutujú. Určite odporúčam.

Ak obľubujete trpko-krásne romantické príbehy, ktoré dokážu čitateľa chytiť za srdce, vyvolať v ňom silné emócie a následne mu dať presne to, čo potrebuje, tak ste na správnom mieste a rozhodne si musíte prečítať tento príbeh, ktorý nám CoHo prichystala a napísala presne tak, aby nás rozpoltila a zasiahla, čo najviac. Autorka do knihy zakomponovala veľa detailov, ktoré ju robia nezabudnuteľnou a naozaj originálnou, či je to už zápletka s bezdomovcom alebo pôvod Lilynho mena, špeciálne kvetinárstvo, odkaz na rozprávku Hľadá sa Nemo, či show Ellen DeGeneres, ale pre mňa sú to najviac holé pravdy, ktoré si Lily s Ryleom hovorili. Asi ani nespočítam koľkokrát mi puklo srdce pri tomto príbehu, ale rozhodne sa nemusíte báť, že je to len samá vážnosť a plač. Príbeh, aj keď veľmi silný, je podaný s ľahkosťou, s akou to len CoHo vie. Je popretkávaný milými aj vtipnými situáciami, horúcimi chvíľami a spomienkami na Lilyno dospievanie, a celé to tvorí jeden dokonalý celok. Sama Colleen priznala, že ju písanie tejto knihy nesmierne vyčerpalo, keďže opisovala vzťah jej matky a otca. O to silnejšie je posolstvo tohto príbehu, o to silnejšie sú emócie zachytené na papieri a ja vám k tomu poviem už len jedno: Dajte šancu tejto knihe, stojí naozaj za to.

Končí sa to nami je kniha, ktorú by si mala prečítať každá žena a najlepšie by bolo, ak by oslovila aj mužské pohlavie. Prečo? Príbeh, ktorý kniha ukrýva je niečím viac než len tip na oddychové čítanie. Autorka ním vytvorila hodnotu, ktorú pochopíte až vtedy, keď knihu dočítate. Navyše, jeho sila je taká ostrá, že aj po rokoch si budete pamätať to, ako ste sa pri čítaní cítili… Ja som si knihu teraz prečítala druhýkrát a určite nie posledný. Už len kvôli Atlasovi… :) Totiž, postavy v knihe si určite zamilujete. Nemajú dokonalý život, ale autorka prostredníctvom nich vysiela k čitateľom dôležité odkazy. Môžete si pri nich uvedomiť niečo, čo ste už dávno vo svojom podvedomí vedeli, alebo sa niečo nové naučiť. Každopádne, z tohto príbehu si každý nemálo odnesie. Je to vážne, je to čarovné, je to krásne a emocionálne. A jedinou chybou je, že to nemá pokračovanie. Chcela by som s postavami žiť o niečo dlhšie… Ak si prečítate túto knihu, budete mi rozumieť.

Do čítania tejto knihy som sa púšťala s veľkým očakávaním, pretože kniha je vychvaľovaná aj od čitateľov, ktorí sa na knihy pozerajú s oveľa kritickejším okom, ako ja, preto som očakávala výborný príbeh, emócie a zároveň ľahkosť v štýle písania. Dostala som to všetko, a môžem tak povedať, že kniha si zaslúži naozaj všetku slávu, ktorá je okolo nej. V krásnom príbehu, ktorý sa zo začiatku javí ako rozprávková romantika, autorka dokázala podať silnú výpoveď nie len o domácom násilí, ale predovšetkým o sile ženy, ktorá mu dokáže povedať nie. Príbeh sa postupne z tej krásnej romantiky mení na drámu, no autorka vás nenechá v depresii z toho, čo sa udialo, ale v závere ukáže novú nádej. Naozaj široké spektrum emócii, ktoré sa v pomerne krátkom príbehu vyskytnú autorka opísala tak, že cítite všetko - lásku, zraniteľnosť, zúfalstvo, bolesť, odpustenie. Niekedy mi príbeh prišiel veľmi rýchly, no čím viac som sa hlbšie ponárala do deja, tým viac som chápala, že autorke nejde o dokonalé vyobrazenie romantiky medzi dvoma ľuďmi, ale o podanie naliehavého odkazu, že aj keď veľmi milujete, je v poriadku odísť, pretože aj to je prejav lásky - k sebe, k blízkym, ale v konečnom dôsledku aj k partnerovi. Je v poriadku cítiť hnev, bolesť, a niekedy aj nenávisť k činom partnera, no nie je v poriadku ostávať vo vzťahu za zámienkou idealistickej predstavy o zázračnom obrátení tyrana, aj keď on vám tvrdí opak. Autorka navyše s Rylea nespravila alkoholika, priameho agresora a muža, ktorý ženu považuje iba za slúžku. Nie, bol to šarmantný neurochirurg, ktorého si aj vy počas čítania zamilujete. Dokonca si v istej chvíli možno poviete, aby tomu Lilly dala ešte šancu, no v kútiku duše viete, že to nejde. Aj to je odkaz autorky, že nikdy neviete, čo sa môže stať, a v podobnej situácii sa môže ocitnúť každá z nás. Tak ako sa to môže stať každej z nás, každá z nás má však možnosť aj odísť, a čím skôr to žena spraví, tým skôr otvorí dvere šťastnému životu nie len seba, ale aj deťom. Lilly si so sebou niesla traumu v podobe otca tyrana celý život, a to pre svoje dieťa nechcela. Štýl, akým autorka podala túto ťaživú tému je naozaj obdivuhodný. Písať o domácom násilí určite nie je ľahké, obzvlášť, keď vychádzate zo skutočných udalostí, no autorka to zvládla. Túto tému podala ľudsky, empaticky, občas ťaživo, no dôveryhodne. Pri záverečnej silnej scéne v nemocnici, kedy autorka prepojila názov knihy s rozhodnutím hlavnej postavy mi vypadli slzy, pretože som zo stránok knihy cítila toľko emócii, ako už dlho pri knihe nie. V slzách sa prejavila sila Lilly, bolesť Ryla, prijatie konca, aj úľava v nových začiatkoch. A po dočítaní poznámky od autorky a zatvorení knihy mi v hlave ostali otázky, ako by som sa zachovala ja? Pretože povedať "raz na mňa položíš ruku a končíš" je oveľa ľahšie, keď je to len v rovine rozhovoru, no nájsť v sebe skutočnú silu odísť je v reálnom živote oveľa ťažšie. A aj o tomto je tento príbeh - o sile urobiť to.

Môj “Hoover debut” dopadol….ako to povedať…nevedela som, čo od knihy očakávať, ale dostala som všetko. Dokonca oveľa viac ako som si predstavovala! Colleen má ľahký, zároveň pútavý štýl písania. Zoznámenie sa s hlavnou hrdinkou na streche budovy bolo tak interesantné, až som pociťovala mravčenie v prstoch. Nezvyčajný vpád Rylea na strechu, aj do života Lily spôsobil, že som potrebovala v čítaní pokračovať, aj keď som knihu rozčítala v noci o druhej. Hoover ich vzťah opísala veľmi realisticky. Lily mala svoje zásady, Ryle sa svojho presvedčenia držal za každú cenu tiež. Lenže…presne ako to chodí v bežnom živote, náhoda (či osud?)ich cesty opäť zviedol dokopy. Spočiatku som nechápala, prečo autorka zvolila vsuvky listov pre Ellen, ale počas čítania som si povedala, že to nemohla vymyslieť lepšie. Utrpenie jej mamy bolo vykreslené len okrajovo, ale len do určitého momentu, kedy Lily v listoch opísala, ako zasiahla. A názor na otca Lily som si prepožičala od hlavnej hrdinky. Keby aspoň bolo vysvetlené, čo jeho ataky vyvolalo, bolo by to (možno) aspoň trošičku ospravedlniteľné. Celá táto linka minulosti bola naväzujúca na súčasnosť. Neuveriteľne uveriteľný, silný, emocionálny, zdrvujúci príbeh lásky aj strachu,svojou tvorbou Hoover poslala do sveta, ale Atlas, zlomený a zachránený chlapec bez domova bol v knihe najprv tieňom, neskôr záchranným kolesom. Táto, aj keď vedľajšia postava s malým priestorom, ktorý mu bol venovaný, strhla na seba moju pozornosť. Kniha je čarovná… pretože s Rylom milujete, s Lilinou mamou súcitíte, s Allysou súhlasíte, s Atlasom bojujete a s Lily? S ňou cítite všetko. Zmätok, lásku, strach, nádej, radosť, odpor, vieru,rozpoľtenosť... Od polovice knihy som mala v jednom kuse zimomriavky, zovreté hrdlo, balvan v žalúdku…. Máloktorý autor vo mne dokáže vyvolať takúto emóciu opakovane a nieto ešte trvajúcu počas polky knihy. Vzdávam sa a priznávam, z Hoover som padla na zadok. A viete čo? Pri scéne v nemocnici som s Rylom plakala aj ja. Úplne, nahlas a bez zábran som sa podala všetkým emóciám, ktoré do mňa pri čítaní štuchali a ja som ich odtláčala bokom. Vyšli zo mňa naraz a nečakane. Názov Nami sa to končí je perfektne vsadený do deja. Je o silných ženách a rozhodnutiach, ktoré lámu srdce. A čo hovorím na epilóg? Colleen príbeh uzavrela Happy endom. A možno aj nie… nechajte/nechajme sa prekvapiť

Táto kniha obletela svet. Získala si srdcia mnohých čitateľov a ja som jednoducho potreboval vedieť, čo na nej ľudia vidia. Očakávania boli vysoké, bohužiaľ sa nenaplnili, no aj tak knihu odporúčam. Ťažká téma, romantický príbeh medzi dvoma hrdinami. Ja nie som cieľová kategória, ale ak máte podobné knihy radi, odporúčam.

Končí sa to nami je pre mňa jedna z najlepších kníh, ktoré som v tomto roku čítala. Príbeh, ktorý ma rozplakal a ktorý vo mne počas čítania urobil emočnú búrku. Je to kniha, ktorú si v budúcnosti chcem opäť prečítať. Hoci ide o silnú tému domáceho násilia, autorka nezabudla ani na všetky romantické duše. Som rada, že ju vydavateľstvo prináša v novom šate. Ten bude krásne ladiť s pripravovaným pokračovaním It Starts With Us, ktoré je naplánované v zahraničí na jeseň 2022.