Spolok Judášov

Na Slovensku je to tak. Banálna veta, za ktorou sa skrýva mnoho... mnoho neprávosti, nekalých a nelegálnych prkatík, korupcií či protizákonných činností. Nakuknite pod ich pokrievku... Od Policajnej chobotnice, predchádzajúceho dielu série, sa toho veľa nezmenilo. Charakterní vyšetrovatelia elitného policajného útvaru držia spolu a pristupujú k prípadom bez ohľadu na osobu podozrivého, pričom trojjediné riaditeľstvo sa snaží o úplný opak. Vypaľuje podnikateľov, intriguje voči podriadeným, topí obvinenia a poriadne na tom zarába. Klasická postkomunistická republika... Rozdiel oproti realite je v tom, že nikto z hlavných záporákov už na svojom mieste v skutočnosti nesedí, nakoľko podľa mien a rodinných väzieb čítateľ presne vie, kto im bol predlohou. A podľa mojej mienky, mohol na to autor reflektovať a poslať svoje postavy najlepšie do Leopoldova. Nikto zatiaľ nevie, či ich nástupcovia nie sú ešte väčšie zlo, čo by predstavovalo široké pole pôsobnosti v rámci príbehu. (možno časom budeme čítať aj o tom). Na začiatku ma zaujal črtajúci sa príbeh prepusteného väzňa, ktorého ženie vpred plán pomsty. Linka s deviantom, ktorá mohla byť hýbateľom celej knihy, ale nenaplnila svoj potenciál a skončila ako z romantického filmu. Je trochu škoda, že postavy sa v priebehu knihy veľmi nevyvíjajú a konajú v zadaných vzorcoch svojho správania. Na druhú stranu som dostala záver s prekvapením. Čo ma ale ohromne baví, je detailný popis činnosti elitných policajtov, od vyšetrovateľov, vedúcich, operatívcov, až po zásahovú jednotku a ich žargón. Veľmi pozitívne na mňa pôsobili nenásilne a vkusne dopasované úvody jednotlivých kapitol, ktoré na prvý pohľad s dejom samotným nijako nesúviseli. Pokiaľ teda aj vy dostanete chuť na slovenskú krimi/detektívku a chcete vedieť, ako to v našej malej krajine (ne)funguje, siahnite po diele fundovaného autora, bývalého policajného plukovníka Petra Šlosera. Inšpiráciu čerpá zásadne z vlastných skúseností.

Kniha sa mi veľmi páčila. Dej bol dynamický, odsýpalo to, kapitoly krátke a vždy skončili v tom najlepšom. Tiež boli pekne prestriedané dejové línie, takže som mala chuť čítať ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu. Prievidzské podsvetie mi nič nehovorí, spracované prípady boli teda pre mňa nové a takéto rozuzlenie som tiež nečakala. Opisy policajnej práce aj pomerov v polícii boli tiež zaujímavé. Mnohé veci spomínané v knihe mi boli známe z medializovaných informácií, čo ma na jednej strane trochu rušilo v tom zmysle, že už som to 100x počula a čítala a chýbal mi tam ten moment prekvapenia, ale na druhej strane to bolo zároveň výborné, že dej bol zasadený do známeho slovenského prostredia a odohrával sa na pozadí pomerne nedávnych reálnych udalostí a nútilo ma to zamýšľať sa nad tým, kde končí realita a začína fikcia. Celkovo má autor skvelý štýl písania – akoby sa spisovateľom narodil, ale potreboval najprv vykonávať iné povolanie a získať materiál, aby mal o čom písať. Páčili sa mi aj občasné vtipné hlášky, ktoré vôbec nepôsobili silene. Dávam 10 hviezdičiek z piatich a určite si dokúpim aj ostatné autorove knihy.