Víno a čary

Pozývam vás do rozprávky pre dospelých. Prejdeme sa spolu francúzskymi vinicami, preto by vám pri čítaní knihy, z ktorej doslova cítiť vinič, pôdu a čaro, pohár červeného (alebo už podľa vlastnej chuti), chýbať rozhodne nemal. Ani v tejto "rozprávke" nechýba kliatba, ale na moje prekvapenie, sa začína jej prelomením, kedy po 7 rokoch vínna čarodejnica Elena, ktorá ochraňovala vinice Chateau Renard, kliatbu prelomí a dostane konečne ľudskú podobu po živote v tele ropuchy. Už len začiatok je čarovný, že? Vráti sa do viníc, ktoré by mala dediť, ale na jej nemilé prekvapenie, tie už vlastní niekto iný, dokonca muž, ktorý v čary neverí. Aj napriek tomu chce vinice uzdraviť, preto musí Elena tajiť, kým v skutočnosti je. Kniha je popretkávaná tajomstvami a záhadami, túžbou po pomste a autorka to tak skvelo zakomponovala, že vznikol jeden úžasný magický celok, ktorý sa do tohto čarovného obdobia náramne hodí. Poteší každú dušu, ktorá je vo vnútri stále dieťaťom. Mne autorkin štýl náramne sadol, píše pútavo a zaujímavo, sústreďuje sa skôr na opisy, ale to sa mne náramne páči, lebo sa vďaka tomu dostanem oveľa hlbšue do samotného deja a zapadnem celou mysľou do prostredia, v ktorom sa dej odohráva. Druhá polovica knihy bola pre mňa zaujímavejšia, ale aj rozprávkový začiatok má niečo do seba. Romantický feeling už k vínu a viniciam nejak automaticky patrí a bolo ho tak v rozumnej miere, aby mi nenarúšal dobrý dojem pri čítaní. Za mňa skvelé.

Víno a Čary - Luanne G. Smithová Bosorka vo mne sa potešila, keď som prvýkrát zbadala túto knihu na profile u @evaoknihach. Našla som iba českú verziu, ale samozrejme žiadne utrpenie som pri čítaní nezažila. Čo ma však prekvapilo je... Slabá romantická línia, ktorá bola iba v čajových náznakoch. O druhoch vína a výrobe som sa tiež nedočítala veľa, takmer nič. Mne ako vinárke to tam proste chýbalo. Ale! Príbeh je poňatý zmesou chémie, astrológie a bylinkárstva, ktoré mohlo byť tiež viac popísané. Aj napriek hore spomenutým výhradám sa mi kniha páčila. Niesla v sebe ponuré tajomstvo čarodejnictva, aj jeho obhajobu. Strach z ľudskej zloby, osobné krivdy. Čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac sa utvrdzujem v tom, že mi v príbehu chýbalo napätie a iskra. Dej bol predvídateľný, absolútne nič ma neprekvapilo. Na mňa z knihy musia revať emócie, aby som si povedala, waw. Tu sa to nestalo. Všetko bolo akési tlmené povahami hlavných hrdinov. Elena aj Jean - Paul boli zaspatí. Ona málo akčná a on bojko