Akoby si kameň jedla

Priznávam, že spočiatku mi názov nič nehovoril. Nemala som ani potuchy o čom by táto kniha mohla byť. Názov mi totiž nič neevokoval. Jeho spojenie s vojnou v Bosne ma preto prekvapil, neskôr som ho však pochopila. Táto útla kniha je doslova prešpikovaná autentickými spomienkami ľudí, ktorí prežili krutú vojnu. Vojnu, ktorá sa odohrala nie tak dávno a nie tak ďaleko. Napríklad ja som v čase vojny už bola na svete, i keď som v roku 1992 mala ešte len jeden rok. Táto vojna síce oficiálne skončila, no jej dôsledky sú viditeľné stále. Ešte stále sa totiž na svetlo sveta vynárajú nové fakty, vinníci ostávajú stále nepotrestaní, rodiny sú stále nekompletné a nevedia čo sa stalo s ich blízkymi. Touto vojnou nedošlo "len" k devastácií krajiny ako takej, k stratám na životoch či ekonomickej ujme. Stále živá ostáva obrovská diera v dušiach preživších, ktorí následkami vojny trpia doteraz... Autor citlivo a zároveň autenticky, drsne a bez servítky popísal to, čo ťaží duše ľudí, ktorí vo vojne stratili svoje rodiny, domov, pokoj i identitu. Z knihy priam kričí beznádej, ale zároveň aj akési zmierenie. V tom vidím jej najväčšiu silu. V tom, ako poukazuje na krehkosť ľudského bytia a zároveň aj na tie najhoršie stránky ľudí. Ľudí, v ktorých skrsne myšlienka na ozbrojený konflikt a vraždenie. Gro knihy sa zaoberá predovšetkým identifikáciou obetí a exhumáciou masových hrobov. Myslím, že každému je známa Srebrenica a to, čo sa v nej odohralo. Bosna bola jednou z prvých európskych krajín, kde sa v dôsledku nutnosti identifikácie obetí začali využívať metódy skúmania prostredníctvom porovnávania vzoriek DNA. Vo významnej miere sa na identifikácii obetí podieľala renomovaná poľská antropologička Ewa Klonowski. Knihu som musela miestami na pár minút odložiť a doslova vstrebať jej obsah. Je totiž neuveriteľné, čo títo ľudia zažili a čo ešte stále zažívajú. Každý jeden príbeh je bolestivý, tragický a hlavne zbytočný. Zbytočný z hľadiska toho, že zbrane, násilie, konflikty a hádky nikdy nič nevyriešia. Prinesú len zlo, utrpenie a zanechajú neskutočnú prázdnotu. Nebude teda prekvapením, keď túto publikáciu ohodnotím ako jednu z najlepších resp. najsilnejších, akú som kedy čítala. 5/5* je v tomto prípade málo. Je to síce zvláštne, no myslím, že každý pochopí, ak na záver vyslovím myšlienku, že bodaj by takýchto kníh bolo čo najmenej...