Medená rukavica

Call oddelil z trojuholníka pizze malé koliesko mastnej korenistej klobásy a strčil ruku pod stôl. Okamžite pocítil vlhký jazyk chaosom posadnutého vlka, keď zviera schmatlo pochúťku. 

"Nekŕm tú potvoru," nevrlo ho upozornil otec. "Jedného dňa ti odhryzne ruku."

Ubehol už nejaký ten čas, keď som čítal prvú knihu z novej päťdielnej série Magistérium - Železná skúška od bestsellerových autoriek Holly Black (Kronika rodu Spiderwickovcov, Panenka z kostí..) a Cassandra Clare (Nástroje smrteľníkov, Pekelné stroje...) a dopadlo to veľmi, veľmi dobre. Príbeh prvej knihy sa mi veľmi páčil, no a skoro po roku...neviem či presne, tak napíšem skoro....som sa dočkal druhej časti, pokračovania s názvom Medená rukavica. Dopadlo to však podľa mojich očakávaní?

Och, samozrejme, že dopadlo. Bola to proste úplne super jazda! Od prvej knihy sa to veľmi, veľmi dosť líši - je to akčnejšie, magickejšie a pre mňa i zábavnejšie, no zároveň aj napätejšie. 

Hneď prvou nevýhodou, ktorú mala táto kniha, ktorú som postrehol už na samotnej cca. desiatej strane bolo to, že to vychádza strašne pomaly - druhý diel vyšiel takmer po roku. Na to, že sú to tenučké knižôčky je to dosť veľký čas a pokojne sa priznávam, že som odvtedy zabudol kopu vecí. Naozaj veľkú kopu vecí. Jednou z nich bol aj to, že som nevedel, kto je Celia. Potom som si však spomenul. Haha :)

Ak ste si scrollovali recenziu ďalej s tým, že po vyššom odstavci tu nájdete ďalšie negatíva, hneď vás zastavím. Práve od tohto odstavca sa začína vlna chvály. ŠTART! :D

No...čo poviem (napíšem) ako prvé...Začnem s postavami, i keď sa k ním nechcem nejako až tak zdĺhavo venovať, pretože som o nich písal v recenzií na prvú knihu. Callum je ako vždy - svojrázny a originálny, je to postava, ktorá mi neskutočne prilipla k srdcu a to ani neviem vysvetliť prečo. Proste je to taká postava, do ktorej sa prevtelíte a ani neviete ako. Aaron bol super. Tamara bola skvelá, i keď mi na začiatku liezla na nervy a ak ste knihu čítali, viete prečo. No a Jasper....ten bol taký...ako to povedal Aaron na konci? "Chvastúň." Jaspera som zo začiatku vôbec nemusel, v priebehu knihy som si ho postupne obľuboval, no len trošku...ku koncu som zhodnotil, že Jasper je fajn postavička.

Na tomto dieli sa mi takisto páčilo, že tam bolo viacej Callumovho otca - Alastaira. Síce s ním nemám nejaký "vzťah" ale páčilo sa mi, že do tohto deja patrí viac ako v prvej knihe tejto kúzelnej série.

A opäť mi to nedá a ja opäť sa musím vyjadriť k ohlasom, že to je len kopírka Harryho. Vy viete veľmi dobre, že Harryho milujem nadovšetko a nedám naňho dopustiť a s pokojnou hlavou hovorím, že Magistérium nie je ďalší Harry Potter. S HP to má spoločné len čo to málo, že je to príbeh odohrávajúci sa v magickej škole (pri čom je tá škola úplne iná, ale predsa je to škola...) a hlavnými postavami sú traja najlepší priatelia, pri čom jeden z nich je dievča. Magistérium sa vôbec nepodobá na Harryho a nechápem tých, ktorý to porovnávajú. Magistérium je originálna séria, jedinečná.

Čo sa týka štýlu, znova musím vzdať hold tomu, že autorky spolu napísali túto knihu ako jeden príbeh. V knihe je vidieť, že Holly s Cassie sú najlepšie kamarátky a že sa poznajú, že dokážu napísať príbeh. Zbožňujem to, že nikdy neviete, ktorú kapitolu, alebo teda pasáže a scény, písali jednotlivé spisovateľky, pretože máte pocit, že to napísal jeden spisovateľ. Jeden dobrý spisovateľ! 

Kniha sa číta rýchlo, netrpí žiadnymi miestami, pri ktorých by ste si povedali, že nech sa skončia čím skôr, že vás nudia, alebo že to by tam nemuselo byť. Alebo práve naopak - že tam nie je to, čo ste čakali. Proste takéto časti v tejto knihe nie sú a to je na tom také skvelé. Kniha je síce kratučká a keby niet tých obrovských písmen, kniha by mala možno sto päťdesiat strán :D Ale to je na tom krásne - že i na takých krátkych stránkach dokážu autorky, skvelé autorky!, veľmi zaujať. 

Tejto knihe (a dúfam, že celej série) nechýba absolútne nič. Vie pobaviť, zaujať, vyčariť na tvári úsmev, pretože to je super magický príbeh a keď som to čítal, mal som pocit, že pred očami mám film a nie písmenká. Táto séria by bola úžasná vo filmovom prevedení, musím podotýkať. Samozrejme, keby sa toho chopil niekto schopný, čo sa týka adaptácie knihy do filmov...

Magistérium je čarovná séria, ktorá dokáže pobaviť, zaujať, prekvapiť a hlavne prebudiť vo vás ten pekný pocit, keď ste čítali detské knižky.

Táto séria je síce žánru middle grade fantasy, no obľubujú ju mnohý dospelý ľudia. No nie je to skvelé?

Táto kniha má len samé plusy a tie som spomenul vyššie. Proste túto sériu žeriem a zbožňujem každý skutok, ktorý si Callum Hunt pridáva do svojho zoznamu zlovestného vládcu :)

Táto kniha si naozaj zaslúži plný počet.

Percentuálne hodnotenie: 100%

Recenzoval: Miloš Bihári
http://universeofwonderfulbooks.blogspot.sk/2016/02/medena-rukavica-som-zlovestny-vladca.html

"Kresby ležali pri knihe s vysvetlením nezvyčajného, znepokojujúceho rituálu. Objemné dielo zviazané v popraskanej čiernej koži ukrývalo hrozivý obsah. Písalo sa v ňom, ako môže mágiu chaosu získať a použiť aj niekto iný ako tvorič - stačí z tela zvieraťa posadnutého chaosom vybrať ešte bijúce srdce. Pomocou rukavice a srdca je možné tvoriča zbaviť mágie a úplne ho zničiť."

Callum Hunt sa po zistení, že najväčší nepriateľ čarodejníkov Constantine Madden sa doňho prevtelil, nevie vyrovnať s daným tajomstvom. Nepomáha mu ani otec Alastair, ktorý sa kedysi zriekol sveta mágie a nepodarilo sa mu presvedčiť syna, aby sa od neho tiež držal čo najďalej. Keď navyše Callum v pivnici ich domu objaví reťaze pripravené preňho a pre jeho vlka Chaosa, rozhodne sa utiecť. Alastair ho totiž chce podľa všetkého za pomoci medenej rukavice zabiť, pretože vie, že v jeho tele sa ukrýva ktosi celkom iný. Netrvá dlho a rukavicu ktosi skutočne ukradne. Z Alastaira sa rýchlo stáva hlavný podozrivý a kolégium čarodejníkov je rozhodnuté zbaviť sa ho za každú cenu. Callum sa napriek neľahkému postaveniu snaží otca zachrániť, a preto sa aj so svojimi vernými priateľmi vydáva na cestu, ktorá preverí nielen silu ich lojality, ale aj ich čarodejné schopnosti. Alastair má skutočne svoje ciele, ale nie sú také čierno-biele, ako by sa mohlo zdať. Constantinovi posluhovači majú v pláne oživiť svojho vodcu, ktorého telo spočíva v útrobách jaskýň, no je otázne, kto zo zúčastnených prežije nastávajúci boj...

"Dopadol s takou silou, že mu zahrkotali všetky kosti. Prevrátil sa na chrbát, vypľúval hlinu a trávu nad sebou uvidel zlovestne vztýčeného kovového elementála. Netvor vyzeral gigantický, veľký ako obloha, ktorú zakrýval. Call namáhavo vstával, chorá noha sa mu triasla, ale potom znova spadol na trávu. V diaľke videl Tamaru, bežala k nemu a nad hlavou švihala ohnivými povrazmi, ale Call vedel, že je príliš ďaleko, aby sa k nemu dostala včas. Automontessa k nemu skláňal a roztváral zubaté čeľuste. Call zovrel hlinu, snažil sa do nej preniknúť mysľou a vytiahnuť zemskú mágiu, ale nemal čas."

Spočiatku som si vravel, že prvý diel Magistéria sa mi zdal lepší, hoci sa v ňom toho zas až tak veľa neudialo. Ale keď sa dej rozbehol a Callum sa konečne dostal na výpravu, postúpil o niekoľko priečok vyššie. Jedným z najväčších prekvapení bola pre mňa postava Jaspera. Najprv vystupuje ako klasický otravný spolužiak, ale pod vplyvom okolností je nútený vydať sa na výpravu spolu s tými, ktorých magistérium vníma ako zradcov. Je to jedna z mála postáv, pri ktorých skutočne netušíte, ako sa vyvinie, čo je veľké plus. Rovnako ako záver knihy. Vyvrcholenie deja sa javí ako uzavreté, no malé dvierka na konci dávajú tušiť, že nie je všetkým dielom koniec (má ich byť dokopy päť). Dúfam, že Holly a Cassandra ešte nevytiahli všetky tromfy a budú baviť svojich čitateľov aj naďalej.

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/h-blackova-c-clarova-medena-rukavica/

“The mages wouldn’t be happy at all if they knew you were going after him. Master Rufus —”
“Let’s kill him,” Call said. Havoc growled.
“Master Rufus?” Aaron looked alarmed.
“No, of course not Master Rufus! I meant Jasper,” Call said.” 

Po prečítaní prvej knihy (Železná skúška) som prepadla takému menšiemu ošiaľu menom Magistérium. Séria tak trochu pripomína Harryho Pottera, jej kvalite to však absolútne neuškodilo. Druhá kniha bola zábavnejšia, celkovo lepšia a omnoho viac ma bavilo ju čítať. Vadí mi však, že musím tak dlho čakať na ďalšiu časť. Neskutočne mi to vadí. 
Neviem prečo, séria Magistérium mi pripomína napríklad aj Fablehaven alebo spomínaného Harryho Pottera. Postavy sa formujú už od prvej knihy, chodia do školy (no fajn, vo Fablehavene nechodia, ale jednoducho sa mi tá kniha na ňu podobá), každý rok v ďalšom ročníku, nové dobrodružstvá.. A ešte k tomu treba dodať, že toto sú série, ktoré zbožňujem. 

“He was starting to worry that there weren't any good guys. Just people with longer or shorter Evil Overlord lists.” 

Postavy sa cez leto dosť pomenili. Aaron sa presťahoval k Tamare, obidvaja prechádzajú pubertou, kto však zostal nezmenení je Call. Znovu celé leto strávené s otcom, jediným pozitívnym bodom zostal Chaos. Prišlo mi to, že autorky z neho robia tak trochu zatrpknutého chalana so samými negatívnymi myšlienkami.
Prekážalo mi, že tak žiarlil na Aarona, urážal sa na Tamaru- aj keď tá bola divná sama osebe.. Pripadá mi to, ako keby chcel Call na seba priveľmi upútavať pozornosť.
Tamara bola taktiež takým orieškom sama osebe. Išlo mi na nervy, že neustále žalovala. A tu je tá podobnosť s Fablehavenom - Kendra. Príde mi to úplne detinské (aj keď oni ešte také detí sú ale tak.. neznášam žalovanie) a hlavne ak niečo poviem tak to dodržím. Ale ona sľub hodila za hlavu a rozutekala sa za majstrom Rufusom.
A Aaron mi tam pripadal jediný normálny. Trošičku mu sláva stúpla do hlavy, ale len naozaj trošičku, ale inak bol naozaj v pohode. Vždy pozitívny, vedel si zachovať chladnú hlavu. A to oceňujem.

Obálka je nádherná, dokonca krajšia ako k prvej knihe. Nemám síce červenú či oranžovú rada, nejako zásadne mi to však nevadí. Páči sa mi, že je tam aj Chaos (pretože Chaos je láska) a dokonca aj Jasper, čo som zo začiatku ani nevedela kto to je a na konci som sa tomu čudovala.. ale budiš, do partie sadol.

Štýl písania je jednoduchý, kniha sa mi čítala naozaj veľmi rýchlo. Mohla som pri nej sedieť celý deň, čítanie ma neustále bavilo. Páči sa mi, že obe autorky do toho vedia dať humor a dobrodružstvo. Príbehu som sa neustále držala, je mi však len čudné že ako je možné, že tuto ma čítanie bavilo a pri knihe Mesto kostí ani nie. Neviem, či toho toľko urobila Holly alebo ako, jednoducho tuto mi to príde uvoľnenejšie.

Kniha je naozaj skvelá, druhá časť je už o čosi lepšia ako prvá a je to naozaj vidieť. Postavy sa vyvíjajú ako aj priebeh príbehu a tak to nie je nudné a nestojí to na jednom mieste. Čitateľa kniha zaujme, teším sa už na ďalšie časti. Najlepšie na tom bude, keď budú postavy staršie, budú riešiť vážnejšie problémy a atmosféra bude úplne iná. Zostáva mi už len dúfať, že to autorky nepokazia.

Hodnotenie

Pri hodnotení som body strhla hlavne za správanie postáv a teda postáv celkovo a taktiež si nechávam jeden bod k dobru... myslím si, že ďalšie časti budú lepšie!

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2016/03/medena-rukavica-holly-blackova_3.html

Prvou chybou, ktorej som sa dopustila pri čítaní tejto série je to, že som knihy čítala s veľkým odstupom. Železnú skúšku som čítala minulý rok hneď po jej vydaní a napriek tomu, ako sa mi páčila, veľa som si z nej nepamätala. Ale myslela som, že si rýchlo pospomínam, keď sa pustím do dvojky. Žiaľ, nestalo sa tak. Preto tým, ktorí sériu ešte nezačali čítať, odporúčam, čítajte knihy hneď za sebou, bez väčších prestávok, určite sa vám vďaka tomu bude táto séria viac páčiť a budete radi, že ste sa do nej pustili.

Druhou chybou bol fakt, že som mala priveľké očakávania. Ako to už u mňa býva zvykom, to, čo sa páči všeobecne, mňa neohúri a to, čo väčšina kritizuje mne sa páči. Samozrejme do knihy som sa púšťala s tým, že recenzie na ňu som nečítala, dokonca som si nepozrela ani hodnotenia na goodreads. Veď predsa len, nech ma neovplyvňujú. Až po jej dočítaní som zistila, že čitateľom sa páči skôr druhý diel ako prvý. U mňa je to presne naopak.

V podstate všetko, čo sa mi v prvom dieli páčilo, tu stratilo zaujímavosť. Najskôr sa mi páčili postavy, prostredie, mágia, jednoduchý štýl písania, vďaka ktorému som knihu zhltla na posedenie. Tu boli postavy akési nijaké. Pozitívne vlastnosti, ktoré som u nich v prvom diely postrehla, tu zanikali, žiadna nebola výrazná, správali sa na jednej strane ako vyspelí a na strane druhej ako deti, čo sa ešte hrajú na piesku a hádajú sa o formičku. Call (hlavná postava) konal strašne impulzívne a nepremyslene. Vôbec ho nezaujímali dôsledky a aký bude vlastne jeho ďalší krok. Aj vykreslenie jeho vzťahu s kamarátmi, teda spolužiakmi. Raz boli ako najlepší priatelia, ale nerobilo im problém zradiť Calla, pričom k tomuto rozhodnutiu dospeli asi za 10 sekúnd. Opäť nerozvážne konanie. A asi sa ani nemôžem diviť, keďže v knihe nie je priestor na rozvíjanie ich priateľstva. Mágia tu sem tam spomenutá bola, aj nejaké kúzla sa objavili, ale všetko bolo zmätočné. Odkiaľ vedeli čarovať, keď do školy chodili v podstate len prvý rok? Možno by nebolo na škodu, viac sa rozpísať o vyučovaní, lepšie a dôkladnejšie vysvetliť fungovanie mágie. Bol by priestor aj na rozvíjanie vzťahov a lepšie vykreslenie charakteru postáv.

Celá kniha bola napísaná veľmi jednoducho, stručne a uponáhľane. Vety častokrát na seba ani nenadväzovali. Jednotlivé myšlienky boli krátke a málo rozvinuté, čo spôsobilo, že text bol strohý a celé to na mňa pôsobilo skôr ako nejaký koncept, ktorý autorky ešte veľa ráz prepíšu a doplnia, a až potom z toho bude ozajstná kniha.

Trochu napätia a spád nabrala kniha až na konci. Tam som už bola naozaj zvedavá, ako bude pokračovať, čo z tajomstiev sa odhalí a ako to autorky ukončia. Ďalší diel si, samozrejme, rada prečítam, predsa len som zvedavá na pokračovanie a teším sa naň napriek tomu, že tento diel bol pre mňa sklamaním. Verím, že ten tretí bude opäť dobrý a na zmiešané pocity z tohto rýchlo zabudnem.

Zvláštne, ako mi pri niektorých knihách určených pre mladšie vekové kategórie vôbec neprekáža, keď ich čítam, ba naopak, páčia sa mi. Je to pre mňa oddych a nenáročné čítanie, keď sa mi nechce rozmýšľať, len si potrebujem oddýchnuť a presunúť sa do „iného sveta“. Toto však nebola správna voľba. S dejom som nemala až taký veľký problém, aj keď dokopy sa tam toho udialo naozaj málo, ale ten kostrbatý štýl takých skúsených autoriek ma nesmierne rušil.

Recenzovala: Alena Kováčová

http://elliesbookverse.blogspot.sk/2016/03/medena-rukavica-recenzia.html