Mílový klub

Keby obaja nemali v každej jednej kapitole preslov o nízkom sebavedomí a prijímaní a rozdavaní lásky, kniha by mala o 300 strán menej. A to ma naozaj už unavovalo. Áno, je to dôležité rozoberať, najmä v tejto dobe, ale keď som o tom čítala v každom druhom odstavci a pritom autorka len obmieňala slovosled tej istej vety, naozaj to začne rušiť dojem z celej knihy. Hneď od úvodu ma hlavný hrdina štval. Obraz bad boya je naozaj trápny a nepritažlivý (naučte sa to všetci konečne), a ešte keď to sám chcel a prezentoval to, naozaj ma ničím nezaujal. Ešteže sa to potom zmenilo. Lebo som už začala naozaj uvažovať, v čom je teda táto kniha pre niekoho vôbec dobrá. No a nakoniec to už bolo presladené. Rozmýšľala som, že pokračovanie nebudem ani skúšať, ale počula som, že Ryan, brat Steve, je vysnívaný boyfriend. Tak tomu dám ešte šancu, aj keď o basketbale neviem zhola nič.