Azraelova kniha

Ukážky z knihy

Nemala som síl pohnúť sa. Bola som spotená ako myš a celé telo sa mi chvelo. „A ja ti opäť opakujem, že ti nič nepoviem! Ubližuj mi, koľko chceš, Samkiel, ale nič zo mňa nedostaneš. Tak poď! Vyzúr sa! Nebojím sa žiadnych kráľov ani bohov!“ Posledné slovo som zasyčala a zízala naňho spod mihalníc.
Ani sa nepohol, ale v očiach som mu pobadala otrávenosť. Začínalo ho to nudiť a mňa takisto. „Si si tým istá?“ spýtal sa a naklonil sa ku mne.
Odtiahla som ruky, no tie prekliate okovy protestovali. Napriek tomu sa mi podarilo ukázať mu vztýčené prostredníky. Mala som pocit, že na mňa civie celú večnosť. Prudko som zložila ruky na operadlá, brneli mi od bolesti. Prehrabával sa v papieroch, kým predo mnou niečo nedržal.
„Zopakujem len tvoje slová. Tiež som presvedčený, že každý má svoju slabinu,“ takmer zašepkal. „A máš ju aj ty. Nepamätám si, že by ig‘morrutheni obedovali so smrteľníkmi v reštaurácii, no ona nie je ako ty.“
Párkrát som zažmurkala, snažila sa zostať pokojná a nedať najavo hrôzu, ktorú som cítila.
Zvyšné fotky odpratal. „Už mi konečne povieš, pre koho pracuješ a čo pre teba znamená tá žena? Tentoraz žiadne klamstvá.“
Nespúšťala som z neho zrak. „Vyser si oko.“