Búrka

Keď sa povie "búrka", vybaví sa mi valiaca sa voda z tmavých mračien za osvetľujúceho a hlučného doprovodu bleskov a hromov, na čo ma navádza aj obálka knihy našej novej autorky, ktorá nám zároveň ukáže, že taká búrka, môže mať viacero podôb. Knižná prvotina Ivety Klemanovej nás prevedie nepopierateľnými búrkami citov, v kontraste s ničivým mediálnym hromobitím a ich vzájomným dopadom na ľudské šťastie. . Nezvyknem sa do kníh púšťať s prehnaným očakávaním, nerobí to dobrotu, ale v tomto prípade som si nevedela pomôcť a musím priznať, očakávala som viac. Viac strán, na ktoré by sa príbeh letušky Louisy a majiteľa NFL klubu Elliota rozpísal rozsiahlejšie a my by sme dostali plnotučnú verziu pekného príbehu lásky z oblakov. Viac ich vzájomných doťahovačiek, ktoré nesmierne obľubujem. Viac času na pomalé dráždenie nás čitateliek a viac Louisy a Elliota spolu. . Táto diétna verzia nebola zlá, pozor, to zasa nie. Príbeh je príjemný, romantický, s dávkou humoru, ale aj nostalgie, s premyslenou dramatickou zápletkou, s peknými myšlienkami a ponaučením, vsadený do amerického prostredia a pôsobiaci uveriteľne, čo, priznajme si, nie je pravidlo. S autorkiným ľahkým štýlom sa kniha číta takmer sama, ale chýbala mi iskra a vášeň, s ktorou postavy v knihe disponovali, no nestihla sa v tej rýchlosti pretaviť do fyzickej podoby a zasiahnuť moju emocionálnu stránku. Aj napriek tomu som si obľúbila nie len hlavné postavy, s pozitívnymi charakterovými črtami, ale aj občas melancholickú atmosféru pridávajúcu na reálnosti a prostredie lietadla, v ktorom sme sa veľkú časť deja pohybovali. Originalita novému slovenskému dielku zaručene nechýba. . "Romantický príbeh, v ktorom sa hlavnej úlohy zhostili pravda a lož, a budú bojovať dovtedy, kým to jedna z nich nevzdá." Odhaľte holú pravdu alebo uverte lžiam, no spravte to s Louisou a Elliotom, ktorí vás naučia popasovať sa s búrkami podmývajucími pevnú pôdu pod nohami.

…neskutočne úžasné, silné, emotívne… To boli prvé tri slová, ktoré vo mne príbeh po dočítaní zanechal. Skutočne, zostala som paf… Autorka Iveta Klemanová vlani svetu predstavila e-knihu Nesúď, kým nevieš. Už pri jej čítaní som zaňuchala talent, ale kvapka “čohosi” mi tam chýbala. V Búrke som to dostala nie s kvapkou “čohosi”, ale s pretekajúcim pohárom. Búrka bola dokonalá. Možno k tomu prispel tím vydavateľstva, možno “autorkina Miška” a možno za to môže len a len Iveta. Faktom však zostáva, že po tejto Búrke nevyjde slnko. Jej dozvuky v sebe si ponesiete ešte dlho. Dúfam v to, pretože vo mne rezonujú ešte stále(knihu sim dočítala pred týždňom). Hlavnými hrdinami sú Elliot a Louisa. Pred začítaním sa, som si neuvedomila, že Elliot má po štyridsiatke a dospelú dcéru. Prekvapilo ma to, nepopieram. Čím si prešiel v detstve a neskôr, keď sa mal tešiť z každého okamihu života, mi lámalo srdce. Neskutočne ťažko sa mi čítali jeho spomienky. Zármutok v duši Elliota pretrvával naozaj dlho a svoje srdce uzamkol len pre jednu ženu. Takáto láska sa zdá byť rozprávkovo nereálna. Ja v ňu však verím. Elliot sa upol na dcéru a prácu, kým mu do života nezakričala(doslova) Louisa. Túto ženskú hrdinku som si obľúbila od začiatku. Bola svojská a úprimná, na nič sa nehrala. Kvitujem autorke, ako zapracovala na profesiách postáv. Klobúk dolu. Či o jednotlivých úkonoch letušiek alebo dosť podrobné povinnosti ohľadne vedenia futbalového klubu, štadióna a dokonca sme nahliadli aj do zákulisia Super Bowl-u. Nepotrebujem si googliť, či je to tak, ako napísala autorka. Verila som jej to a to mi stačí. Náhody neexistujú a vďaka knihe Búrka tomu naozaj budete veriť. Osud vám do cesty posunie ľudí vždy v pravý čas a ak majú v našom živote zostať, osud ich priveje opäť a zas, až kým sa nepoddáme. Nádherným príbehom v príbehu bola legenda o Nahej pravde. Nikdy som o nej nepočula, ale musí existovať… aj o nej je táto kniha. O sile lži, o zbytočnosti vysvetľovania a vyvracania fám. Vďaka Klemanovej Búrke si až do konca života budem pripomínať- “Čokoľvek sa o tebe hovorí a nie je to pravda, nerýp sa v tom. Nevysvetľuj, nekomentuj, nechaj ich v tom a ono to prejde samo ako búrka. Len čo začneš veci vysvetľovať a vyvracať,bude sa to vliecť ako pomalý špinavý dážď.” Pred koncom bol príbeh srdcervúci a ja som nevedela na koho sa hnevať viac. Autorka mi však epilógom vyrazila dych. Bez patetického hádzania okolo krku s miliónom ruží a žiadosťou o ruku, napísala famózne vyznanie lásky… lásky ku všetkým, ktorých kedy Elliot miloval! Nečakala som takýto príbeh, dostala som ho a nemenila by som ani písmenko(no dobre, možno by som zmenila knihu, o ktorej sa hlavní hrdinovia rozprávali v lietadle na takú, ktorú som už čítala :D). Symbolická búrka na obálke sa strhne v nekontrolovateľný uragán a či a ako ju postavy ustoja si určite prečítajte. Na 260 stranách dostanete naozaj veľa…