Nesúď, kým nevieš

Úžasné napísaný príbeh, slovenská autorka, odporúčam, oddychové čítanie, jednohubky.

Dynamicky štart príbehu a krátke kapitoly, sú presne to, čo vtiahne čitateľa do deja prakticky hneď. Stretávame sa tu s veľmi obľúbeným a často využívaným kancelárskym prostredím a témou vzťahu od nenávisti k láske, ktoré mám ja osobne veľmi rada, ak sú podané uveriteľne a (z časti) neokukane. A že či to tak bolo aj v tomto príbehu? Do istej miery áno, autorka do deja vsunula zaujímavé detaily a zápletky, naložila postávam vážne problémy a práve vďaka tomu nebol príbeh plytký. Predsudky v ňom hrajú dôležitú rolu (názov knihy je veľmi trefný). Dej je naozaj svižný a štýl písania jednoduchý, príjemný a drzý, a mne sa práve toto veľmi zapáčilo. Žiadne, že “okey, budeme hrať zdvorilostnú formu”. Nie. Si debil? Na!poviem ti to. No a čo, že si šéf… ale! v skutočnom živote to prosím v zamestnaní nepraktizujte. Čo na mňa pôsobilo trochu rušivo, bol mix zahraničného príbehu so slovenským ovplyvnením, či už výrazmi alebo pomenovaniami, napr. školy, nie som si istá, či aj u nich by to nazývali učňovka a hotelovka. Taktiež niektoré zdrobneniny, vulgarizmy, ktoré sa do danej situácie nehodili alebo slová ako “šuška” trošku kazili dojem. Ja pre “šušky” proste nemám pochopenie. V príbehu sú síce okolnosti, pri ktorých budete presne vedieť, ako sa neskôr vyvinú a informácie ako budú neskôr použité, no mne to neprekážalo, pretože celé to bolo svieže, drzé a trefné, takže ja som si túto romantickú jednohubku naozaj užila.

Nesúď, kým nevieš bolo pre mňa príjemným prekvapením. Haters-to-lovers romantiku mám veľmi rada, tentokrát bola ešte ozvláštnená prostredím záhradných architektov. Pri takýchto príbehoch je pre mňa dôležitý prechod od lásky k nenávisti, ktorý na mňa teraz pôsobil prirodzene. Bolo tu pár chybičiek krásy, ale inak som bola s príbehom spokojná. Obe hlavné postavy majú za sebou náročnú minulosť, s ktorou sa ešte stále nevyrovnali. Sú to úplne protiklady - Oliviu majú všetci radi, šíri okolo seba pozitívnu energiu, je pracovitá, inteligentná a vždy ochotná podať pomocnú ruku. Max je arogantný muž, ktorý nemá problém nakričať na svojich zamestnancov aj pre najmenšie chyby a na získanie projekt použiť všetky páky. Tiež je to známy partyman, u ktorého sa striedajú ženy ako na bežiacom páse. Títo dvaja sa fakt neznášali a na začiatku som si myslela, že sa pozabíjajú. Maxa som mala viackrát chuť poriadne prefackať za to, ako Olivii stále robil napriek. Ona sa však nedala a vždy mu svojou šikovnosťou dokázala vytrieť zrak. Postupne sme spoznali aj Maxovu druhú stránku a mali sme možnosť ho vidieť aj z iného uhla pohľadu. Je pravda, že tento Max mi bol viac sympatický, len škoda, že z neho autorka urobila trochu "cukrík", ja by som mu ponechala trošku viac jeho pôvodnej arogancie. Bavilo ma sledovať, ako sa zbližujú a vyvracajú predsudky, ktoré o sebe navzájom mali. Priznávam, že v druhej polovici mi niekedy príbeh prešiel presladenejší, ale nie až tak, aby som dostala cukrovku. Autorkin štýl sa mi páčil, kniha sa mi čítala dobre. Používa tu celkom dosť nadávok, s ktorými nemám problém, ale v niektorých miestach mi úplne nesedeli (napríklad pri sexuálnych scénach), respektíve neprišlo mi ich použitie prirodzené (v niektorých momentoch mi to pripadalo tak, že daná postava sa chce hrať na "drsňáka", a preto nadáva). Tiež sa mi páčilo, ako autorka dokázala prepojiť príbeh odohrávajúci sa v Amerike so Slovenskom.

Málokedy sa stane, že názov a obálka sú tak hodiace sa k príbehu, ako sa to podarilo Ivetke. Ako samotný názov naznačuje, pôjde o poriadne predsudky, ktoré si obe hlavné postavy voči sebe vybudovali. Siluety tvárí oproti sebe na obálke zas evokujú rivalitu medzi Oliviou a Maxom. Podľa mňa, na veľkú škodu sa kniha radí medzi spoločenskú beletriu na stránke kníhkupectva Martinus. Ani z anotácie totižto nie je celkom jasné, že pôjde o romantický, zľahka erotický príbeh so vzťahom HATE TO LOVE. Nevedela som čo konkrétne od príbehu čakať,no viem si predstaviť, ako sa autorka o pár rokov bude prirovnávať ku knihám Vi Keeland. Stačí sa trochu vypísať a dať si pozor na nejaké "detaily". Potenciál tam rozhodne je! Takže namiesto spoločenskej beletrie som dostala veľmi dobrý príbeh plný predsudkov, spoznávania sa, odhaľovania rodinných tajomstiev, iskier, vzplanutia, horúcich scén, nie príliš dramatických zápletiek a veľa lásky. Áno, príbeh aj postavy sa mi páčili (až na Bena),ale mám aj malé pripomienky. Popis intímnych scénok nebudem riešiť, až tak mi to nebilo do očí (veď aj v prekladovej literatúre máme také názvy-je to o vkuse autora\prekladateľa),ale vulgarizmy používané Maxom…síce práve slovník vyjadroval jeho emócie,no absencia hrubých výrazov v takmer polke knihy a ich následné opätovné použitie v pár pasážach pri konci, bolo prinajmenšom zvláštne.  Ak má niekto vycibrený slovník, má ho taký permanentne,nie len vo výnimočných situáciách. Keďže sa dej odohráva v Amerike,je tu pár do očí bijúcich neamerických vecí,ale čo sa mi veľmi páčilo,bolo zakomponovanie nášho malého (Česko)Slovenska do príbehu. Autorkin štýl je ľahký, čtivý; postavy majú charaktery, ktoré sa pekne vyvíjajú; opisy nie sú otravne zdĺhavé; zápletky sú zaujímavé, žiadna prehnaná dráma… naozaj som si čas s knihou užila a už teraz sa teším na ďalší príbeh od Klemanovej. Verím, že bude ešte lepší,ako NESÚĎ, KÝM NEVIEŠ.