Zámok

Dnes mám pre vás tip na psycho hororovú ducharinu. Takýchto kníh až tak veľa nečítam. Niežeby som sa im vyhýbala, to len iné žánre si ku mne nájdu cestu ľahšie. Hlohovec mám od môjho bydliska, čo by kameňom dohodil, no viem, že ak by sa pokúšal autor prilákať do svojho rodného mesta na pamiatky návštevníkov, so mnou by isto nemal počítať. To by musel písať iný žáner… takto sa budem Hlohovcu oblúkom vyhýbať. Len tak, pre každý prípad. Jakub má skvelý štýl písania, na ktorý som sa “namotala” už v jeho predchádzajúcej tvorbe. Píše sviežo, bez zbytočných opisov, zato si hovie v popisoch nechutností a ja si to maximálne užívam. Mišči prostredie, o ktorom píše, pozná dokonale. Možno preto je zámok a jeho okolie opisované realisticky aj s legendami, “povedačkami”, ale aj historickými faktami. Igorovi po návrate do Hlohovca vstúpia do života dve ženy. Ja, ako zarytá romantička(čo by som ešte pár rokov dozadu len ťažko priznala), som čakala na vývin týchto vzťahov. Jakub, ako inak, mi vytrel zrak tým najzvláštnejším, no jemu vlastným spôsobom. Keď sa tak zamyslím, normálny vzťah v jeho príbehoch by ma šokoval. Hlavný hrdina v príbehu zažíva niečo neuveriteľné. Vlasy sa mi stavali dupkom už v začiatku, z takýchto príbehov sa bojím aj schádzať z postele. Čo mi nesedelo, bolo rýpanie sa v multiverze- toto nebude mojou šálkou kávy asi v žiadnom žánri, no musím povedať, že vzhľadom na dychberúci a mnou absolútne nečakaný záver, aj to multiblabla odpúštam… Celkovo je to perfektne premyslené, nadprirodzenými javmi popretkávané zvláštne dielo, ktorého obrovským plus je, že absolútne netušíte, čo vás čaká na ďalšej strane. Mišči písať vie! To bez pochýb…mohol by písať viac, v tom sa isto viacerí zhodneme a ja pridávam len svoje očakávanie… chcem normálnu romantiku. Nie krvavú, ani šmrncnutú kanibalizmom… takú úplne jednoduchú, klišé, tuctovú…držím si palce, snáď sa dočkám :D