Arsene Lupin, Lupič džentlmen

Do Lupina som sa pustil s otázkou, či môže detektívka stará vyše sto rokov ešte niečím zaujať. Môže. Možno nie celkom tak, ako to autor zamýšľal, ale zaujať vie.Kniha Maurica Leblanca Arsène Lupin, lupič džentlmen pozostáva z množstva samostatných poviedok, ktoré spája postava majstra prestrojení a zlodeja, ktorý kradne z vyšších vrstiev a robí to s eleganciou. Už úvodné Zatknutie Arsèna Lupina ukazuje, o čo tu ide. Lupin sa plaví na zaoceánskej lodi, polícia naň čaká v prístave a medzi cestujúcimi sa šíri strach, že je jedným z nich. Pointa je nečakaná a dodnes funguje. Z ďalších príbehov mi najviac utkvela Kráľovnin náhrdelník, kde sa stopy rozvetvujú tak, že čitateľ až do konca netuší, kto koho vlastne oklamal. Zaujímavé je aj Herlock Sholmes príliš neskoro, v ktorom sa Lupin stretne s kópiou slávneho detektíva a ukáže, že vie byť o krok pred ním. Najviac ma na knihe bavil samotný Lupin. Je drzý, vtipný a sebavedomý a v jeho krádežiach je viac hry než zločinu. Nikoho nezabíja, okráda tých, ktorí si to podľa autora zaslúžia, a robí to s úsmevom. Práve preto mu fandíte, hoci by ste ho nechceli stretnúť vo vlastnom byte. K tomu patrí tempo. Poviedky sú krátke, dej ide rýchlo a Leblanc takmer v každej schová nejaký zvrat, takže sa kniha dá čítať po jednom príbehu pred spaním aj na jeden záťah. Príjemná je aj atmosféra Paríža na prelome storočí so salónmi, vlakmi, hotelmi a zámkami. Je to svet, ktorý už neexistuje, a kniha ho pripomína s chuťou. Menej ma bavilo, že vzorec „záhada, falošná stopa, Lupinovo vysvetlenie“ sa opakuje, a preto sú dnes niektoré zápletky predvídateľné. Lupin si navyše svoje triky občas vysvetľuje zbytočne dlho a spomaľuje tým napätie. Ostatné postavy sú väčšinou len kulisy a ženy sa objavujú najmä ako predmet obdivu alebo ochrany, čo je poznačené dobou vzniku. Arsène Lupin nie je literatúra, ktorá vás zmení, ale je to kvalitná zábava. Hodí sa na cestu, na dlhý večer alebo na chvíle, keď chcete čítať niečo ľahké, ale nie hlúpe. Ak máte radi Sherlocka Holmesa a zaujíma vás pohľad z druhej strany zákona, siahnite po nej.

Detektívky a krimi žáner patrí k mojím najobľúbenejším, ale o Arsenovi Lupinovi som až do teraz nepočula. Áno, seriál na Netflixe registrujem, ale nevedela som, že čerpá z francúzskej literárnej postavy, vytvorenej ako konkurencia anglického Sherlocka Holmesa. Musím priznať, že príbehom najslávnejšieho detektíva som zatiaľ neprišla na chuť, preto som bola veľmi zvedavá, ako mi sadnú tie o Lupinovi. Táto kniha predstavuje súbor 16 krátkych poviedok o Arsenovi Lupinovi, lupičovi džentlmenovi, ktoré boli pred viac ako sto rokmi uverejňované vo francúzskych novinách. Nie všetky sa mi, samozrejme, páčili rovnako. Niektoré ma zaujali viac, iné menej. Táto zbierka sa ale čítala veľmi dobre, pretože autor sa nezdržiava zbytočnými opismi a text je viac menej zložený z dialógov, ktoré sú krátke, priamočiare, jasné a trefné. Preto stránky ubiehajú veľmi rýchlo. Autorov štýl je naozaj podobný tomu Doylovmu, najmä na prvý pohľad nevyriešiteľnými záhadami a tajomstvami, ktoré majú nakoniec veľmi jednoduché vysvetlenie. Niektoré som si ani pri podrobnejšom výklade nevedela predstaviť a mnohé zápletky mi tak prišli absurdné a najmä nereálne. Dedukčné myšlienky boli vždy podporené nejakou nepravdepodobnou náhodou a celá záhada tak strácala na snahe šokovať. Niektoré poviedky sa mi ale páčili a s Lupinom mi nerobilo problém vydržať až do poslednej. Hlavný hrdina ma bavil najmä svojou viactvárnosťou a prestrojeniami. Tým, že ide o poviedky, nemusíte knihu prečítať naraz. Preto je vhodná najmä v období, keď nemáte na čítanie toľko času, ale potrebujete si aspoň pár stránkami spríjemniť každý deň.