Malá krajina

Práve teraz som mala pomaličky finišovať ďalší roadtrip po USA aj s týmto klobúkom, kúpeným akurát na novú cestu, ale človek mieni, realita mení. Preto som dvojnásobne vďačná, že som sa mohla túlať po svete, konkrétne po Afrike, aspoň vďaka tomuto príbehu. Poznáte Burundi? Viete, kde táto malá krajina leží? Tiež som o nej donedávna nepočula. Prvý raz som jej meno zachytila v travelvlogoch od PPPeter a druhý raz, keď mi o nej prostredníctvom zdrvujúceho príbehu rozprával Gabi. Autor píše tak krásnym jazykom, že to neviem k ničomu prirovnať. Sebakriticky priznávam, že buď mám riadne rezervy, alebo je skrátka jedinečný úkaz. Niektoré kompozície viet priam lahodili očiam a boli balzamom na dušu, občasné hefty ma príjemne pobavili a usmievala som sa nad útlou knižkou, a väčšina prirovnaní, ak nie aj všetky, ma tak uchvátila, že som mala chuť vyhľadať kontakt na autora a poprosiť ho o významnú lekciu - ako sa mu môžem priblížiť. Ak by som to mala zhrnúť, celý text bol pre mňa čitateľskou nirvánou, presne takto si predstavujem svetový bestseller, ktorý ťažkú tému spracováva decentne odľahčene. Ani smutné, priam kruté pasáže neobsahujú dlhosiahle opisy a túto vzácnu strohosť sa budem musieť naučiť. Zavše spomeniem tri vety, ktoré vo mne zarezonovali: "Bolo nám ľúto, že nám chýbajú veci, bez ktorých sme sa dovtedy zaobišli. Ten pocit nás zmenil zvnútra." (Hovoril o topánkach s fajočkou.) "Myslel som si, že ma vyhnali z mojej krajiny. Pri návrate po stopách svojej minulosti som pochopil, že ma vyhnali z môjho detstva." A srdce mi trhalo pri - "Píšem ti neskoro. V poslednom čase som mal priveľa práce s tým, aby som ostal dieťaťom." Debut, ktorý môže byť pre ostatných inšpiráciou! Pre mňa rozhodne je.