Všetko príšerné aj krásne

Nikdy by som si nemyslela, že ma zaujme príbeh priateľstva dievčatka, ktoré je dcérou narkomanky a drogového dílera, s trochu prihlúplym motorkárom s dlhými mastnými vlasmi. Keď sa budete cítiť blbo, prečítajte si ho aj vy.

Keď máte osem rokov, chcete riešiť iné veci. Učiť sa v škole násobilku a ukazovať na mape, kde leží Austrália. Doma sa stále hrať s bábikami a variť s mamou puding.

Nie bývať u svojej tety, lebo mama sa o vás nechce a ani nedokáže postarať. Nechcete počúvať to, ako vám nadáva a hovorí príšerné veci, ktorým ešte poriadne ani nerozumiete. Nechcete byť svedkom hádok svojej mamy a otca, ktorý keď sa zastaví na návštevu, vás má za menej ako handru. Nechcete byť svedkom ich sexu, po ktorom na zemi ostanú pohádzané kondomy a injekčné striekačky. Nechcete jesť uprostred noci z odpadkového koša, lebo normálne jedlo si nezaslúžite.

Preto nemôžete súdiť príbeh Wavy, ktorá sa v za takýchto okolností stretne s Kellenom. Jediným človekom, ktorý je k nej dobrý, ktorý sa o ňu stará, ktorý ju vozí do školy, ktorý je zvedavý na každé jej slovo. Nemôžete sa mu čudovať, lebo jeho považuje spoločnosť za rovnaké „nič“ ako rodičia malú Wavy.

Skrátka, títo dvaja sa našli. Sú sami uprostred sveta, ktorý nimi opovrhuje, preto jediné, čo majú, je ich láska navzájom. Je zlaté, ako sa o seba starajú a v noci na lúke pozorujú hviezdy. Je úplne ňuňu, keď malé dievčatko povie svojmu veľkému ochrancovi, že ho ľúbi. Je rozkošné, keď ho z lásky pobozká. Ale kde je hranica? Kde je ten bod, kedy sa priateľstvo môže zmeniť ľúbostný vzťah?

Často mi pri čítaní prichádzala na um Nabokovova Lolita. Lenže táto kniha, hoci s podobnou témou, od nej nemôže byť viac vzdialená. Lolita je obeť, no Wavy je tomto vzťahu minimálne rovnocenným partnerom a všetko, čo sa medzi nimi deje, sa deje s jej súhlasom a často dokonca režírovaním.

Do akej miery dokáže byť smerodajná jej psychika, ovplyvnená prakticky nulovou výchovou a zlým zaobchádzaním, to je už druhá vec. Stalo by sa to isté pri hraní sa s bábikami a varení pudingu pod dohľadom rodičov, ktorí sa budú k sebe túliť na gauči a ukazovať vzor vzťahu, ktorý na ňu čaká – ale v dospelosti?

Obálka vôbec nenasvedčuje tomu, že v knihe nájdete nejaké perverznosti. No hoci je v nej plno „posteľových“ scén, nevyvolávali vo mne znechutenie. Ich konanie je nesprávne, napriek tomu im budete úplne nelogicky držať palce. Rovnako ako Cersei & Jamiemu z Game of Thrones. To, čo je na knihe najviac poburujúce je fakt, že sa nám to páči. Áno, keď budete knihu čítať, bude sa vám to páčiť, a to vás bude strašne srať.

Len ono to netreba ani zľahčovať. Je to „len“ kniha, pri ktorej sa zabavíme i dojmeme. Ale reagovali by sme na to isté aj v reálnom živote rovnako? A držali by sme im palce, aj keby išlo o našu dcéru alebo sestru?

Všetko príšerné aj krásne je kniha, ktorá sa dá čítať ako príbeh o priateľstve, dá sa čítať ako (nevhodný) erotický príbeh, dá sa čítať ako príbeh o živote nižšej sociálnej vrstvy. Je na vás, ako sa naň budete pozerať vy. Stojí za prečítanie už len kvôli tomu, aké pocity a otázky v nás vyvolá.

Pozitíva • Koho bude kniha baviť?

• máte radi netradičné a kontroverzné príbehy
• ak sa vám páčila Lolita
• máte radi erotiku v literatúre

Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:

• ste príliš konzervatívni
• vidíte veci čiernobiele
• nemáte radi príbehy o narkomanoch

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/bryn-greenwoodova-vsetko-priserne-aj-krasne/

Americká spisovateľka Bryn Greenwood prichádza na knižný trh s románom Všetko príšerné aj krásne, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar. Máte radi netradičné knihy? Ak je vaša odpoveď kladná, čítajte ďalej.

“…ak poznáte všetky súhvezdia,
nikdy sa nestratíte.
Vždy nájdete cestu domov.”

Recenzia:

Nikto si nevyberá do akej rodiny sa narodí a aký osud ho postretne. Wavona Quinnová, prezývaná Wavy, nie je ani zďaleka obyčajným dievčaťom. Už od prvého momentu dáva najavo svoju jedinečnosť a svojskosť. Narodila sa citovo labilnej matke a otcovi – drogovému dílerovi. Len ona sama vie, aké detstvo prežila. A že to nebolo nič závideniahodné je jasné už od prvých stránok tohto príbehu. Všetky negatívne spomienky na nej zanechali trvalejšie následky. Ľudí si k sebe pripúšťa len veľmi výnimočne, nejedáva, v spoločnosti sa javí ako neprispôsobivá. Málokto však tuší, že je naopak veľmi vnímavá, inteligentná a miluje pozorovanie hviezd a súhvezdí.

“Rada som sa učila. Napríklad ako súvisia čísla s hviezdami. Ako molekuly vytvárajú svet. O všetkom príšernom a krásnom, čo porobili ľudia za posledných dvetisíc rokov.”

Jej vnútorný svet sa od základov zmení, keď sa raz v noci zrazí s motorkárom Kellenom, ktorému nie je cudzia ani trestná činnosť. A hoci je to proti všetkým morálnym aj zákonným pravidlám, medzi neplnoletým dievčaťom a potetovaným “obrom”, vzniká výnimočné, romantické puto. Raz darmo. Srdcu sa rozkázať nedá. Podarí sa im však prebúrať všetky predsudky svojho okolia a nájsť svoje šťastie?

“Až do tohto okamihu to bolo milé a zábavné. Tvorili zvláštny pár a spájalo ich zvláštne puto. Potom jej stiahol čižmu a pobozkal ju na bosú nohu. Viem si predstaviť, že by to urobil svojej dcére. Ona však nebola jeho dieťa. Bola dcérou niekoho iného.”

zdroj obr.: pexels.com

Sú knihy, po dočítaní ktorých si ešte v ten deň sadnem za počítač a napíšem svoje dojmy. Ale potom sú tu tie, po dočítaní ktorých si musím nechať aspoň pár dní na to, aby moje prvotné emócie nejakým spôsobom dozneli. Do tejto druhej kategórie musím jednoznačne zaradiť aj túto knihu. Už po prečítaní prvých stránok som vedela, že kniha bude veľmi silná.

Akonáhle sa ponoríte do príbehu, začnete všetko prežívať spolu s Wavy. Dievčatko, ktoré akoby žilo vo svojom vlastnom svete. Život ju prinútil predčasne dospieť. Veci, ktoré sa obyčajnému človeku zdajú divné, sú pre ňu bežnou záležitosťou. Absencia rodičovskej lásky a svojské výchovné metódy ju poznačili snáď na celý život. Keď sa čitateľ dozvie, prečo je taká aká je, nenechá ho to chladným. U mňa sa hneď v úvode dostavilo niekoľko rôznych pocitov – ľútosť, spolupatričnosť, smútok, ale aj obdiv za to, ako to všetko navonok zvládala.

Ako už vyplýva aj zo samotnej anotácie, príbeh je vystavaný na kontroveznej téme – láske medzi neplnoletým dievčaťom a dospelým kriminálnikom. A áno, nie je to len o tuctovej romantike, ale čitateľ tu nájde aj pár erotických scén. Autorkin štýl je príjemný, no napriek tomu si nedáva servítku pred ústa. Ak chce niečo označiť za drsné, tak to tak aj čitateľovi podá. Dynamickejší spád deja zabezpečujú relatívne krátke kapitoly, z ktorých každá je rozprávaním konkrétnej postavy.

Táto kniha si určite získa svojich fanúšikov, ale aj odporcov. Buď sa do príbehu zamilujete alebo vám jednoducho nesadne. Ja som sa však snažila v ňom vidieť nielen veci, ktoré sú neprípustné a spoločnosťou neakceptovateľné. Pri čítaní tejto knihy je však asi potrebné odhodiť predsudky a zamyslieť na nad tým, akoby ste dokázali čeliť pocitu, ktorý vás ovládne, keď po rokoch trápenia a obdobia bez lásky, natrafíte na niekoho, kto vám konečne rozumie, neponižuje vás a stane sa vašou spriaznenou dušou. Dá sa láska obmedziť len na určitý vek a potlačiť city, ktoré dokáže prežívať 13-ročné dievča? Možno si poviete – čo už ono vo svojom veku môže vedieť o láske. Myslím si, že je to individuálne a nič to nemení na tom, že tento príbeh vnímam ako výnimočný. 

Ja sama som si však pri knihe takéhoto typu uvedomila, aký je rozdiel medzi knižným a skutočným svetom. Ak by sa niečo také dialo okolo mňa, možno by som sa aj ja postavila k tomu úplne inak. Ktovie. Táto kniha si však určite zaslúži čitateľskú pozornosť. Dala mi príležitosť prežívať príbeh spolu s postavami a netrpezlivo čakať, ako to s nimi nakoniec dopadne.

Navyše, myslím si, že o kvalite svedčí aj to, že kniha bola nominovaná na niekoľko literárnych ocenení, okrem iného aj na Kirkus Prize a Goodreads Choice Awards. Mňa nesklamala a verím, že si nájde aj ďalších nadšených čitateľov.

Úryvok z knihy Všetko príšerné aj krásne:

“Na posteľ položila nohavičky a tielko. Wavy si bez hanby stiahla šaty, spustila ich na zem a vyzula si tenisky. Kostnatou postavou pripomínala deti v reklamách na UNICEF, rebrá jej presvitali aj cez suché bavlnené tielko, ktoré si obliekla.
Ponúkla som jej svoje obľúbené menčestrové nohavice a károvanú košeľu, ale ona pokrútila hlavou. Palcom a ukazovákom potiahla imaginárnu sukňu. Mama sa zatvárila bezmocne.

“Chce svoje šaty,” pochopila som.

“Potrebuje niečo teplejšie.”

Vybrala som sa do šatníka a pohľadala šaty na vianočný žúr, ktoré som neznášala od prvého razu, čo som si ich obliekla. Boli z modrého zamatu a s čipkovaným golierom, priveľké pre Wavy, ale hodili sa jej. S chumáčmi schnúcich vlasov vyzerala, akoby vystúpila zo starej fotografie.
Pri obede sedela Wavy pri stole, ale nič nezjedla. Rovnako ani večeru, ani raňajky na druhý deň ráno.

“Prosím, miláčik, ochutnaj aspoň kúsok.” Mama znela vyčerpane, a to bola tetou iba deň.

Ľúbim svoju mamu. Bola k nám dobrá. Kreslila si s nami, vyrábali sme spolu veci, piekla s nami a vodila nás do parku. Takmer až do puberty nás každý večer ukladala spať. Nech Wavy potrebovala čokoľvek, toto to nebolo.
V prvú noc nás s Wavy mama uložila do postele, mne všuchla pod paplón macka Winnieho a Wavy bábiku, o ktorej tvrdila, že nie je jej. Len čo vytiahla päty z izby, Wavy sa odkryla a bábika dopadla na zem. Keby izba znenazdajky potemnela – napríklad by Leslie niečo vyviedla alebo by sa vypálila žiarovka -, krikom by som privolala mamu, ale keď Wavy zhasla nočnú lampu, pod paplónom som sa trisla od strachu, ale aj od vzrušenia. Wavy si ľahla a prehovorila. Takmer nečujne, šeptom, presne tak, ako by to človek čakal od útleho blonďavého malého elfa. 

“Kasiopeja. Cefeus. Malá medvedica. Labuť. Perzeus. Orión.”

Keďže sa napokon ozvala, odvážila som sa spýtať: “Čo to je?” 

“Názvy súhvezdí.”

Dovtedy som netušila, že hviezdy majú mená. Wavy prstom kreslila vo vzduchu tvary, akoby riadila pohyby hviezd. Ako dirigent usmerňujúci symfóniu.”

Recenzovala: Denisa Patáková
https://precitane.sk/bryn-greenwood-vsetko-priserne-aj-krasne/