Krajčírka z Dachau

Téma módy má mimoriadne zaujíma. Preto som neváhala, keď som v knižnici objavila titul Krajčírka z Dachau. Hoci knižka je už staršieho vydania z roku 2015, už po prečítaní prvých stránok som vedela, že si ju zamilujem. Prináša nám veľmi pekný, nevšedný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny. Práve toto obdobie je tohto času predmetnom môjho záujmu. Tešila som sa na príbeh krajčírky. Bola som zvedavá hlavne na zápletku, ktorú si pre čitateľov autorka pripravila, hlavne na to, akým smerom sa bude uberať jej kariéra a či sa hlavnej hrdinke podarí preraziť vo svete módy. Priznám sa, že po prečítaní tejto knihy mám však zmiešané pocity. Som smutná, ako kniha skončila. Hlavná hrdinka, ktorou je mladučká Ada Vaughanová, nepekne oklamaná a využitá mužom, ktorý jej dvoril, opúšťa svojich rodičov a rodné mesto, aby s ním odišla na výlet do Paríža. Počas ich návštevy hlavného mesta Francúzska však vypukla druhá svetová vojna a Stanislaus, jej milý, ktorému už ich vzťah nehrá do karát, Adu opúšťa a necháva samotnú v cudzej krajine. Ada sa dostáva do zajatia a aj keď nebola umiestnená priamo v koncentračnom tábore, podmienky, v ktorých musela žiť, boli rovnako neľudské a obrali ju o všetku ľudskú dôstojnosť. Niekoľko kapitol je venovaných práve opisu jej živorenia a ponižovania v zajatí Nemcov v snahe priblížiť nám jej ťažký údel. Po tom všetkom, čo si počas piatich rokov v "tábore" vytrpela, som dúfala aspoň v to, že sa jej krutú tyraniu podarí prežiť. O to viac ma prekvapilo a troška aj šokovalo rozuzlenie a záver deja, v ktorom sa Ada znova stretáva so Stanislausom a znova ohrozená sa uchyľuje k činu, ktorý jej úplne zničí život. Ak sa vôbec dá ešte hovoriť o zničení života, nakoľko ten jej ako aj mnohých iných väzňov v koncentračných táboroch boli zničené už v okamihu, keď sa do zajatia dostali. Vtedy sa pre nich skončil život a aj keď sa poniektorí z tábora napokon dostali živí, mnohí sa už do bežného života zaradiť nedokázali, či už z príčin psychických ochorení alebo v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu. Smutné čítanie, no o téme, o ktorej by mal mať poznatky každý z nás.

Veľké sklamanie :-( Tak, ako som sa na túto knihu tešila, tak som s nou musela bojovať. Chcela som ju odložiť už po pár stranách, ale povedala som si, že jej predsa musím dať šancu, ono sa to zvrhne. Ale kdeže... Kým pri iných knihách sa neviem od nich odtrhnúť, tu som sa musela doslova nútiť k čítaniu. Ale od začiatku: Už v úvode ma prekvapili mená hlavných hrdinov - úplne nezáživné, nudné - Ada a Stanislaus. Hlavne ten Stanislaus mi pílil oči, meno Ada mi teda anglicke tiež nepríde... Od knihy z obdobia vojny očakávam viac. Tu som nevedela, čo je pravda a čo je výmysel. Či sa to stalo tak alebo onak. Celý čas je niečo vykreslené tak, všetko je tomu podriadené a v závere to jedna osoba poprie a ani srnka netuší, či klamala alebo nie... V knihe je minimum dialogov, všetko su to len také úsečné vety, väčšinou dej opisuje rozprávač. V knihe nebolo jedinej pozitívnej postavy, dokonca ani hlavna hrdinka nestála za nič, jej správanie bolo úplne nelogické, neuvážené, ok, mala len 19 (tuším to bolo 19) rokov a mala talent, vedela šiť a mala vkus. To by bolo asi tak všetko. Všetci jej ubližovali, či už chlapi alebo mníška, dokonca správanie vlastnej matky bolo maximálne otrasné a nereálne. Zaskočila ma aj epizóda s kuchárkou Anni v dome komandanta, keď jej Ada na rozlúčku ušila kabátik: "Z výrazu na Anninej tvári pochopila,že kabátik je tá najkrajšia vec, akú kedy vlastnila. V jednej ruke Anni držala kľúč od Adinej izby, v druhej kufor. "Zbohom, sestra," povedala. Kľúč hodila na dlážku a kopla ho smerom k Ade. "Auf wiedersehen." Nedáva mi logiku, prečo Anni ten klúč Ade nepodala, ved jej bola vdacna za kabatik, bola to ta najkrajsia vec a Adu nazvala sestrou... Prečo ho hodila na zem a kopla doň? V knihe sa neustále omieľajú tie isté slová, výrazy, zakaždým, keď sa o tom hovorí, vždy sa ten výraz spomenie. O tom, ako chcela krajčírsky salón: Modne navrharstvo. Salon Vaughan, podla salonu Chanel. O Namure, kde bola so Stanislausom: vzdy bolo napísane Namur. No more. Nikdy viac. Ak to tam nie je 20x tak ani raz... Táto kniha je brak, neodporúčam ju ani ako oddychové, či romantické čítanie. Píšem v chvate, ospravedlnujem sa vopred za chyby. Ale som šťastná, že som ju dočítala... A zajtra začnem s nejakou inou. Dávam 2 hviezdičky z 5 (pekný obal má:-))

som polovici, a uz som vela pocula a citala o krutostiach vojny. ale vzdy ma z kazdeho noveho pripadu mrazi. bohuzial moj dojem z historickeho romanu kazia niektore moderne vyrazy. teda nie som si ista ci sa aj vtedy pouzivali, mne tu vsak nepasuju. ale v konecnom dosledku sa mi kniha paci. je napisana putavo. ale na moj vkus mohlo byt malicko viac dialogov. mozno sa to ale este zmeni

Túto knihu som dlhšie váhala čí kúpiť alebo nie?? odrádzali má recenzie boli názory rôzne ,ale som rada,že nakoniec som si ju kúpila a vôbec neľutujem ,práve naopak odporúčam ...krásne čítanie .Hlavná hrdinka Ada je krásna ,mladá krajčírka ,ktorá pracuje pre známu módnu návrhárku ,vďaka talentu a svojej šikovnosti má veľkú šancu niečo v živote dokázať ,ale najprv sa musí dostať z tejto chudobnej štvrti a dať o sebe vedieť vplyvným paníčkam .Vďaka náhode sa stretáva so záhadným grófom a zrazu sa dostáva blízko smotánky ,po tomto predsa túžila .Hoci ju blízky varovali ,že sa blíži vojna v krajine ,predsa ide do Paríža .Vojna je tu a oni sú v zajatí veliteľa nacistického koncentračného tábora.A jedine čo ju teraz môže zachrániť je práve ihla,niť a plátno ,to čo vie najlepšie krajčírske remeslo.

Krasna kniha. Och ako hlupo to znie ked sa spatne pozriem, cim vsetkym si hlavna postava Ada presla. No napriek tomu vravim, ze tato kniha krasna je. Odohrava sa v obdobi 2.svetovej vojny. Mladucka Ada ma sny, tuzby, nechce zit v malej kutici s rodicmi a surodencami. Chce viac. Miluje latky, ihly a nite. Vie uzasne sit, ma talent. Jej tuzbou a cielom je mat vlastny salon. Byt modnou navrharkou. Nezavislou. Byt silnou, krasnou, slobodnou zenou. Och a ako dopadla :-( Kniha rozprava o tom, aka drsna vie byt vojna. Nie vsak z pohladu na aky sme zvyknute, koncentracne tabory su spominane iba okrajovo. Autorka sa zamerala viac na vztahy medzi ludmi. Na to, aki hnusni vedia byt, ako sa dokazu zmenit z minuty na minutu, prisposobovat sa okolnostiam a bez mihnutia oka zradzat tych, ktorym tvrdili ze ich miluju. Ada si mysli ze zaziva lasku. V skutocnosti si vsak zazije nieco uplne ine. Zradu, klamstvo, spinu, hlad, bolest, trapenie a ponizovanie. Pri zivote ju drzia len milovane latky a ihly. Moznost sit. Ked si po konci vojny mysli ze to najhorsie ma za sebou a konecne moze dosiahnut to co vzdy chcela, pada na dno. Na to najhlbsie. Tmave, tiche... Z knizky som nadsena a odporucam ju naozaj kazdemu. Necakajte vsak romantiku, lasku ani happyendy ale silny pribeh z vojnovych cias.

Predtým ako som sa rozhodla túto knihu zakúpiť, som čítala recenzie, ktoré knihe vytkli štylistiku a preklad. Mne sa táto kniha nezdala, že by po štylistickej stránke nebola zvládnutá. Páčil sa mi príbeh, myšlienka aj gradovanie. Napriek tomu, že to bol fiktívny príbeh (reálne boli iba mená niektorých postáv), mne sa zdal veľmi pravdivý. Príbeh mladej talentovanej krajčírky, ktorá sa nešťastnou náhodou (hlúposťou?) dostala mimo bezpečia domova počas vypuknutia vojny. Áno, Ada často konala naivne a občas som ňou počas čítania chcela zatriasť, ale pre to obdobie bola charakteristická naivita. Dievčatá v jej veku nemali odkiaľ vedieť, čo sa deje vo svete, čomu sa vyvarovať a akí sú chlapi. :-) Rozhodne to nebola najlepšia kniha akú som čítala, či už vo všeobecnosti alebo s tematikou vojny, ale za prečítanie určite stála. Prečo nebola pre mňa najlepšia je dôvod, že obľubujem knihy s vojnovou tematikou, ktoré sú písané na základe skutočnej udalosti, napr. Denník Anny Frankovej, Utiekol som z Osvienčimu, Tanec s nepriateľom...