Prečo sme sa vlastne rozišli?

Takých je veľa a už som sa naučila netešiť sa z vynikajúcich anotácii.
Nuž, prvý dôvod, prečo milujem Moriartyovú je, že jej knihy sú každou kapitolou lepšie a lepšie. Už na začiatku si nastaví vysokú latku a namiesto toho, aby poľavila a nechala nás trochu vydýchnuť, ďalej šľape do neba. 

Kniha Prečo sme sa vlastne rozišli začína jednou obrovskou otázkou: "Na čo všetko si Alice nespomína?" Doslova posadnuto obraciame strany, len aby sme dostali nejaké odpovede, namiesto toho sa však iba naučíme pýtať konkrétnejšie: "Čo sa stalo s Alicinou kedysi veselou a bezstarostnou sestrou? Prečo Alice nenávidí jej vlastný manžel? Kto dopekla je Gina a prečo sa každý bojí vysloviť jej meno?" Garantujem vám, že tieto a mnohé ďalšie otázniky vám nedovolia pustiť knihu z ruky. Moja osobná skúsenosť: Čítanie do štvrtej hodiny rannej, trojhodinový spánok z totálneho vyčerpania a dorazenie celej knihy ešte v dopoludňajších hodinách nasledujúci deň. Inak to ani nešlo :)

Moriartyová má podľa mňa úžasný druh inteligentného humoru, ktorý však nikdy nezatieni postavy a ich životné príbehy. Po obsahovej stránke sa mi jej diela vždy ťažko klasifikovali - nie sú to totiž ani typické romance, ani vždy uvoľnené a veselé chick-litky a osobne ich nevnímam ani ako drámy. Sú dostatočne realistické na to, aby uspokojili aj náročnejších čitateľov a zároveň dostatočne idealistické, aby uspokojili...no napríklad mňa :D Tento mix taktiež zabezpečí, že do poslednej chvíle neviete, ako kniha skončí. Nie je to o tom, že by ste čítali 500 strán tajomstiev a kryptických odkazov bez jediného vysvetlenia. Všetko zapletené sa postupne začína rozuzľovať a odpovede na všetky otázky dostávate priebežne v tom správnom dávkovaní. Príbeh však až takmer do posledného okamihu nie je kompletný a čitateľ sedí na ihlách vlastne až do samotného konca.

Veľmi sa mi rátalo aj to, ako ma kniha dokázala miestami dojať aj v situáciách, ktoré sami o sebe nie sú až také tragické ako povedzme smrť, ťažká choroba a iné témy, ktoré robia z Greena ťažkého machra. Tieto situácie však boli tak nádherne pravdivo a skutočne napísané, že mi pri nich vybehli slzy. Toto dokáže len hŕstka výborných spisovateľov. 

Zasa raz toho nemám veľa na kritizovanie, ale za zmienku asi stojí to, že kniha má na môj vkus trochu veľa flashbackov. Čo by sa vzhľadom na povahu zápletky dalo očakávať, avšak čo mi trochu vadilo, bolo zamiešavanie týchto flashbackov do plynúceho deja, čím sa dej logicky stával...menej plynúcim. Asi každý pochopí, že som bola príšerne nedočkavá a navnadená dozvedieť sa, čo sa s Alice za tých 10 rokov stalo, takže každé jedno zaradenie spiatočky (až do doby, na ktorú si Alice ešte spomínala), ma stálo veľa nervov a aj nejaké tie poobhrýzané nechty :D

Ak si ešte pamätáte, pri čítaní Moriartyovej Manželovho tajomstva som sa tak trochu sťažovala práve na záver knihy, ktorý mi až tak úplne nesadol. Nuž s radosťou vám oznamujem, že táto kniha ma síce psychicky takmer úplne vyšťavila kým došla do svojho konca, avšak stálo to na milión percent za to. Či už to skončí tak ako ste si priali alebo nie, myslím si že mi dáte za pravdu, že sa príbeh nakoniec veľmi pekne a uspokojivo uzatvoril. 

Recenzoval: Judit
http://loveinbooks.blogspot.sk/2014/11/recenzia-liane-moriartyova-preco-sme-sa.html

Alice sa preberá s boľavou hlavou v posilňovni a nechápe, ako sa tam dostala - cvičenie predsa vôbec nemá rada! Je presvedčená, že má 29 rokov a čaká svoje prvé dieťa, čoskoro však zisťuje, že pri páde stratila pamäť a s ňou 10 zásadných rokov svojho života.

V skutočnosti je totiž 39-ročná, uponáhľaná a vždy perfektne upravená matka troch detí, ktoré ani nespoznáva. Prečo ju jej manžel Nick neznáša a prečo sa rozvádzajú? Prečo sa na ňu hnevá jej milovaná staršia sestra? A kto je vlastne Gina?

Alice nechápe, ako sa veci mohli tak radikálne zmeniť a jej nový život sa jej vôbec nepáči... Dokáže to však zmeniť?

Kniha ma upútala najmä svojim nápadom, ktorý je skutočne fascinujúci a donútil ma zamyslieť sa nad tým, koľko vecí sa v živote úplne zmení v priebehu niekoľkých rokov. Liane Moriarty z témy amnézie navyše s prehľadom vyťažila maximum - pomedzi zmätenú prítomnosť s kopou otázok čitateľom pomaly podsúva kúsky minulosti a rôzne úlomky informácii, čím vytvára tajomnú atmosféru a udržiava vysokú hladinu zvedavosti.

Tu však jej spisovateľské kvality ani zďaleka nekončia. Štýl, ktorým píše, je totiž až neuveriteľne čitateľný. Keď si človek ku knihe raz sadne, odchádza sa mu len veľmi ťažko, pretože ho svojimi pomerne stručnými, no účelnými vetami a dynamickosťou dokáže účinne vtiahnuť do deja.

Je takmer neprirodzené hovoriť o osobách v tejto knihe ako o postavách, celý čas vo mne totiž vyvolávali dojem, že sú to skutoční ľudia. Liane veľmi realisticky zachytila ich rozmanité osobnosti so všetkými nedokonalosťami vo vzhľade i v povahe, ich premenlivé nálady, omyly... Verne zachytila a vykreslila tiež prostredie a vzťahy, pri čom úspešne poukázala na to, že všetky udalosti sa dajú vnímať rôznymi spôsobmi a vyhranený uhol pohľadu dokáže napáchať veľa škody.

Táto kniha možno nie je tak klasicky napínavá, ako som zvyknutá z iných žánrov, nenudila som sa pri nej však ani na chvíľu. Užívala som si všetky situácie, dohady, zvraty, odhalenia, skvele napísané a nepresladené romantické časti... Všetko skvele zaklincoval záver, v ktorom nás síce Liane nechala tápať tak dlho, ako sa len dalo, no v konečnom dôsledku som z neho mala úžasný pocit.

Napriek tomu, že nemám v rámci žánru s čím porovnávať, rozhodla som sa tejto knihe udeliť 5 hviezdičiek a odporúčam ju každému, kto vie oceniť výborný realistický príbeh s akurátnou dávkou nedorozumení, romantiky a medziľudských vzťahov.

Recenzoval: Neliss
http://the-bookland.blogspot.sk/2014/11/liane-moriarty-preco-sme-sa-vlastne.html

Predstavte si situáciu, že máte milujúceho manžela, ste v treťom mesiaci tehotenstva a váš život nemôže byť lepší. Zrazu sa prebudíte v posilňovni, do ktorej ste nikdy pred tým nechodili. Na hlave máte hrču, neviete, čo sa deje. No najdesivejšie je, ak zistíte, že od vašej poslednej spomienkyubehlo desať rokov, s milujúcim manželom sa rozvádzate a ste matkou troch detí, na ktoré si ani len nepamätáte. Do tejto situácie sa dostala Alice, ktorej život sa v okamihu zmenil na nepoznanie. Stojí pred ňou množstvo úloh, ktoré ani zďaleka nebudú ľahké: dokáže sa vrátiť späť do starého života, hoci sa v jej pamäti nachádza veľká diera? A v neposlednom rade - dokáže napraviť to, čo za posledné roky pokazila? 

Autorkine predošlé knihy som doposiaľ nečítal, avšak na jej tvorbu som počul samé chvály. Keď som sa dostal k príležitosti zrecenzovať jej nové dielo, neváhal som ani jedinú chvíľu. Tušil som, že práve táto kniha bude niečím odlišná a hoci obyčajne literatúru pre dospelých nečítam, príbehu som dal šancu. S odstupom času môžem povedať, že Prečo sme sa vlastne rozišli? je dokonale premyslený román a jeho autorka sa vyhrala s každým jedným nepodstatným detailom. 

"Nebola v cudzej krajine, kde ľudia hovorili iným jazykom. Bola vo zvláštnom novom svete, kde každý vede, čo sa deje, iba ona to nevedela."

Akoby bolo Moriartovej špecialitou "rýpať" sa v rodinných záležitostiach. Jej obe knihy totiž riešia správanie v dôležitých životných situáciách: odísť a vzdať sa, alebo sa schopiť a zatnúť zuby? Myslím si, že práve táto téma je v súčasnej dobe veľmi aktuálna, keďže pozorujeme rozvraty v mnohých manželstvách a taktiež si myslím, že "Prečo sme sa vlastne rozišli?" môže ženám dodať určité sebavedomie a guráž riešiť problémy s chladnou hlavou. Netreba si však myslieť, že sa v knihe nájdu iba zúfalé mamičky. Autorka má veľmi chytľavý štýl písania, ktorý môže zaujať širokú skupinu čitateľov. Kniha mala množstvo pekných myšlienok a bolo vidieť, že Moriartyová píše o niečom, čo jej je dobre známe.

Veľa ľudí sa v podobných situáciách, kedy je manželstvo na pokraji zaniknutia,odvoláva na deti - ak však spoznáte ratolesti Alice a Nicka, dobre si rozmyslíte, či by ste chceli byť ich rodičmi. V hlavách troch malých detí sa totiž odohrávajú veci, o ktorých veľa dospelákov nemá ani len páru a, pravdupovediac, neviem si predstaviť, že by som vychovával takto nadané a hyperaktívne deti. Síce by sa mohlo zdať, že  Prečo sme sa vlastne rozišli? je príbeh ako každý iný, ak sa do diela začítate, zistíte pravý opak. Moriartyová do príbehu dala kus seba a to sa mi na knihe páčilo najviac. Komu teda dielo odporúčam? Okrem milovníkov skutočných príbehov by si ju mal podľa môjho názoru prečítať každý, kto má problémy so svojimi blízkymi a nevie, akou cestou sa vybrať. Moriartyová napísala nevšedné dielo, ktoré určite zožne veľa úspechov - a nielen u dospelých žien.

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2014/11/recenzia-preco-sme-sa-vlastne-rozisli-l.html

Aj keď sa jej nepáčil (čo vôbec nechápem), mňa si hneď získala a bola som z nej nadšená! Veľmi som sa preto potešila, keď som zistila, že od nej na Slovensku vyjde ďalšia kniha. Nejedná sa o pokračovanie, ale o úplne iný príbeh, tento krát z iného súdka.

"Potom kyticu spustila nižšie a odhalila svoju tvár. Alice zažmurkala, potom znova."

Čo by ste robili, keby ste stratili pamäť? Potešili by ste sa, že ste sa zbavili zlých spomienok alebo naopak boli zúfalý? Ja by som sa tomu veru nepotešila, no pre Alice to znamená druhú šancu, aby zachránila svoje manželstvo, ktoré je na pokraji. Ako je to možné, že sa z takej lásky stal len obyčajný chlad, ktorý ich ničí. Liane po strate pamäti dostane šancu, aby zvrátila posledných 10 rokov. Nebude to však také jednoduché, pretože ona síce pamäť stratila, ale jej manžel nie.

Knihy od tejto autorky mám veľmi rada, pretože vás stále držia v pozore a vy máte chuť čítať stále ďalej a ďalej. Aj keď sa nejedná o nejaký akčný trhák, ale príjemnú romantiku, nebudete sa môcť od knihy odtrhnúť. Ja sama som ju čítala do skorého rána, keďže na každej druhej strane sa vyskytli nejaké ďalšie a ďalšie nevyriešené otázky a ja som sa len čudovala, ako dokázala autorka takto zamotať takýto zdanlivo jednoduchý príbeh dokázala neskutočne vygradovať. Ani na chvíľku som sa nenudila a knihu som nedokázala odložiť. Liane píše veľmi zvláštnym a svieži spôsobom aký sa nevidí u každého autora. 

"Hlavou jej vírili myšlienky. Prepánajána, možno je to gigolo a prišiel jej poskytnúť svoje služby." 

Alice bola skvelá hlavná hrdinka. Hneď som si ju obľúbila a páčila sa mi jej premena počas 10 rokov od zlatej milej baby až po povrchnú hnusobu a zase naspäť k tej milej babe. Jej manžel to s ňou nemal vždy ľahké, no aj napriek tomu to všetko zvládal super a ja som mu od začiatku knihy fandila. Na scéne sa objavilo aj pár ďalších postáv, ktoré boli sympatické, ale nejako extra mi k srdcu neprirástli. Na knihe nemám ani v podstate čo skritizovať, Liane je pani spisovateľka s veľkým P aj S. Okrem toho koniec knihy Manželov tajomstvo tak nejako moc neuspokojil čitateľov a mnohí sa naň sťažovali. V tomto prípade budete podľa mňa oveľa spokojnejší. 

"Madison prikývla. Už nebola v tvári biela, ale červená."

Knihe by som nakoniec udelila 5 lajkov. Veľmi rada by som vám povedala, že je na knihe niečo zlé, ale nič ma nenapadá a nič som nenašla. Na túto knihu by som mohla spievať ódy od rána do večera a môžem vám ju všetkým len a len odporučiť. 

Recenzoval: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/2014/12/preco-sme-sa-vlastne-rozisli-liane.html