Rubina lyžička

Obsah knihy: Rubina lyžička

Keď do dverí obchodíka so smaženými rybami vstúpi neznáma bielovlasá žena v sukni pošitej zrkadielkami, trinásťročná Ruby beznádejne podľahne jej čaru. Isa Flyová pochádza z morského pobrežia, kde na rozdiel od Rubinho rodného Cradle Cross je vzduch čistý a vonia soľou. Cradle Cross, to sú len továrne, kováčske vyhne a spleť špinavých kanálov, ktorá spája mestečko s okolitým svetom.
Isa prichádza hľadať nezvestnú nevlastnú sestru a Ruby jej ochotne pomáha v pátraní v nádeji, že za odmenu ju Isa vezme k moru. Miestne vojnové vdovy a matky, ktoré smútia za stratenými synmi, však na cudzinku zazerajú a nepáči sa im, že Ruby k nej tak prilipla.
Ruby sa nedá zastrašiť mienkou mestečka. Odvahu jej dodáva aj maličká lyžička pre šťastie, ktorú dostala od tajomnej neznámej. Zoznámi Isu s Trudou Blickovou, ktorá len pred dvoma týždňami zdedila rodinnú továreň na gombíky. Fabrika sa však ocitla na pokraji krachu a Truda je nútená obmedziť výrobu. V mestečku hrozí vzbura a miestni sa nazdávajú, že za všetky pohromy, ktoré ich stíhajú, je zodpovedná práve Isa.
Ruby sa postaví na stranu Isy a Trudy proti celému Cradle Cross. Následky nedajú na seba dlho čakať...

Preklad Zdenka Buntová

Ukážky z knihy

Kostenú uličku zachvátili plamene od skladov rohoviny až po továreň. Horeli aj domčeky medzi nimi: obchodík so smaženými rybami, Blickov obchod s gombíkmi a z okna nad ním, s červenou žiarou ohňa za chrbtom, pozerala na zhrčený dav čarodejnica. Stála nehybne ako socha a dievčatko, ktoré nemalo skončiť v ohni, ju v panike mykalo za rukáv.
Človek by sa nazdal, že ľudí dojme pohľad na Ruby Abel Tailorovú, ktorá vedľa bosorky zúfalo rozhadzovala chudými pästičkami, a prestanú postávať a ohrievať si prsty v teple čarodejníckej hranice. Daktorí sa naozaj rozkývali, rozbehli sa k Hlavnej ulici, iní búchali na vysokú bránu továrne, volali hasičov, ďalší vláčili vodu, rebríky, sekery. Ale niektorí nič, stáli ako múr, lebo pohľad na zúfalú Ruby bol pre nich dôkazom, že sa v tej bosorke od samého začiatku nemýlili: je skrz-naskrz zlá, taká zlá, že dopustí, aby vedno s ňou zahynulo nevinné dieťa. V dave to roznietilo ďalší poryv vášní, ľudia si odpľúvali, hulákali, hrozili päsťami, chrlili žlčovité kliatby a kričali, že bosorka si zaslúži zhorieť v ohni.
A keď sa znova obrátili k oknu, nebol v ňom nikto – iba divo šľahajúce červené a zlaté plamene.