2001: Vesmírna odysea

Táto kniha má všetko, čo slávnemu filmu chýba. Kniha aj film vznikali naraz, a tak sa výborne dopĺňajú. Malý rozdiel je v tom, že vo filme putuje posádka iba k Jupiteru, no v knihe je ich cieľom až Saturn. Odysea znamená dlhé putovanie a kniha ho tak naozaj zobrazuje. Vesmírna loď za sebou zanecháva zmenšujúcu sa Zem a stále viac slabnúcu žiaru Slnka. Clarke dokáže výborne opísať atmosféru prázdneho priestoru, v ktorom sa iba zriedkavo vyskytne nejaký ten asteroid, a aj ten je na dlhé kilometre vzdialený od cestovateľov. Priblíženie sa k planétam trvá mesiace. A keď opisuje, ako pri blízkom prelete obria planéta zaberá celú oblohu, alebo ako sa im pred očami víri jeho atmosféra, máte pocit, akoby ste boli s nimi na palube. Opis nádherných prstencov Saturna zblízka a desivá chvíľa, keď sa dostanú do čierno-čierneho tieňa planéty len dokazujú, ako veľmi má Clarke rád vesmír. Niekedy je ťažké uveriť, že na tých miestach osobne nebol. Krásu obrích planét a ich mesiacov dokázal opísať veľmi presne dlho predtým, ako sme vôbec získali ich prvé zábery zblízka. A navyše náhodne predpovedal istú zvláštnosť na povrchu Saturnovho mesiaca, ktorú neskôr potvrdili snímky z vesmírnych sond. Keďže kniha je o vývoji ľudstva, v prvej časti stretávame praľudí, ktorí ešte nepoznajú reč. Napriek tomu ich autor opísal s veľkým citom a rodiacou sa ľudskosťou. Postavy v druhej časti knihy, ktoré mi vo filme pripadali trochu chladné a robotické, sú v knihe oveľa ľudskejšie. A záverečná časť je prekvapivo ešte neuveriteľnejšia ako vo filme. Hoci je film kultový, u mňa vyhráva kniha.

Čo má podľa vás väčšiu hodnotu: úspešná vesmírna misia alebo život posádky? Arthur C. Clarke je neuveriteľný vizionár, ktorý dokáže dať technicky takmer dokonalému sci-fi taký transcendentálny rámec, že koniec! Román 2001: Vesmírna odysea nemá ani 200 strán, ale: - zhltnúť rýchlo sa nedá (hoci vás okamžite vtiahne). Treba ho čítať pomaly, vnímať aj to priamo nevypovedané, náznaky medzi riadkami a užiť si každé jedno slovo, lebo ako celok je to fantastická kniha, ktorá sa ešte dlho drží v hlave. - na malom priestore ponúka toľko zaujímavých a dôležitých úvah, filozofovania o ľudstve, umelej inteligencii, skúmaní vesmíru, vízii budúcnosti… a vôbec neškriabe len po povrchu, ide do neuveriteľnej hĺbky. - z každej strany priam srší vákuové ticho, chladné kulisy gigantického vesmíru v kontraste s človekom vytvárajú úžasnú atmosféru, tempo je pomalé, ale mrazivo podmanivé. Keď si uvedomíte, že dielo napísal ešte predtým, ako ľudstvo vôbec pristálo na Mesiaci, nezostáva len zatlieskať Clarkovmu majstrovstvu a obdivuhodným víziám, až mi mráz behá po chrbte. Veľmi som si knihu užila a teším sa na pokračovanie.