Zakázané vody

Kniha Zakázané vody ma okamžite vtiahla do deja a zhltla som ju doslova na jedno posedenie. Dej má neuveriteľne rýchly spád, kapitoly ubiehajú samy od seba a medzi postavami funguje skvelé napätie.

Prečítala som to skoro kozmickou rýchlosťou, strany šli (ako vždy pri Ali) jedna za desiatou behom tak 15 minút a zrazu koniec. Normálne som sa bála ako to ukončí, pretože ak by tam nebol epilog, tak si zaletím do USA, či kde to autorka žije, a dožadujem sa nejakej ich spoločnej budúcnosti. Aj tak to nebol plný počet bodov. Pen ma srala celú knihu a zo Scarlett a jej rozhodnutí som si trieskala knihou do hlavy. Ale Ali to zachránila Lukasom, z ktorého som mala najskôr divné pocity, ale zmenili sa postupom deja. ÚŽASNYYYYYYYYYYYYY!!! Chodia Švédski plavci len do Ameriky, alebo nájdem nejakého aj tu? K BDSM sa vyjadrovať nebudem, pretože to absolútne nie je moja šálka kávy, čiže čo tam bolo bolo... Povedzme vporiadku, na moje pomery. Keby toho bolo naozaj viac a horšie(?), asi ani knihu nedočítam a zbavím sa jej rovnako rýchlo ako 50 odtieňov sivej. Ani neviem či používam správnu formuláciu slov. Avšak, opäť som sa nechala ovplyvniť zlými recenziami. V prvých stranách autorka upozorňuje o čom to bude, ak sa to ľuďom nepáči, prečo to čítate a potom dávate zlé recenzie. A užila som si aj športovú stránku tohto príbehu. Pre mňa je plávanie a skoky do vody úplná španielska dedina. Ak by nebolo Toma Daleya ani neviem, že táto disciplína existuje. A to je fakt škoda. Konečne som sa aspoň nachvíľu odpútala od kolektívneho športu - hokeja a zamerala sa na jednotlivcov. Viac takýchto kníh!!!