Wildfire: Ako lesný požiar

Táto kniha pre mňa bola taká zvláštna jazda. Na začiatku ma veľmi neoslovila – Russ a Aurora mi boli síce sympatickí, ale dej ma extra nebavil. Postupne sa to trochu zlepšilo, dokonca som sa občas aj zasmiala, no stále to nebolo úplne ono. Potešilo ma, že si Aurora s Russom vysvetlili určité veci hneď a žiadna dráma netrvala príliš dlho, ako to býva zvykom – to hodnotím ako plus. Ich vzťah sa vyvíjal pomaly a celkom prirodzene, čo bolo príjemné, no dej sa miestami zbytočne vliekol a strácal na dynamike. Priznám sa, docela som sa nudila. Russ ma raz poriadne vytočil, ale Xander to našťastie zachránil a za to som si ho veľmi obľúbila. Od prveho dielu (Icebreaker) som mala vysoké očakávania a nakoniec ma sklamal, lebo okolo hokeja sa to vôbec netočilo. Preto som dúfala, že Wildfire bude o niečo lepší a viac ma vtiahne. Žiaľ, nakoniec sú u mňa obidva diely tak nejako na rovnakej úrovni. Tu sa navyše veľmi často riešili komplikované vzťahy s otcami – a toho tu bolo na môj vkus až príliš. Žiaľ, ani samotný záver ma nijak nenadchol – čakala som niečo výraznejšie, čo by vo mne zanechalo silnejší dojem, no nestalo sa. Kniha rozhodne nie je zlá, má svoje svetlé momenty a je tu aj niekoľko vtipných scén, no celkovo ma nechytila tak, ako som dúfala. Čítala som ju s prestávkami a nie vždy som mala chuť siahnuť po nej ďalej. Pre mňa je to taký priemer – neurazí, ale ani nenadchne.