Sľub

Tak k tejto knihe sa mi vyjadruje trochu ťažšie. Nie však preto, že by ma ta kniha až tak veľmi vzala, aby som mala ešte neutriedené myšlienky, práve naopak. Mnohé knihy mám v hlave ešte niekoľko dní alebo týždňov po prečítaní, ale žiaľ, táto k nim patriť nebude. Veľmi ma zaujal príbeh ako samotný, najlepší priatelia sa pätnásť rokov nevideli a zrazu bum, vidia sa a nadväzujú tam, kde prestali. Veľmi ma zaujal aj autorkin štýl písania, je vidieť, že to nie je jej prvá kniha napriek tomu, že pre mňa je to jej prvá prečítaná kniha. Stále je tam nejaké ale. Ale niečo mi tam proste chýbalo. Ale mala som chaos v tom, kedy sme v minulosti a kedy už v prítomnosti. Nebolo to nijako ohraničené. V prvej vete som v minulosti a spomínam a v druhej vete už zrazu prešlo pätnásť rokov a komunikujú medzi sebou. To ma dosť miatlo. Ale koncept bol až príliš zaujímavé, proces adopcie, neskutočne silná potreba byť rodičom, zrada, nevera, odlúčenia, rozvod, slabé vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi, pokušenie, Vianoce a aj leto, láska a aj nenávisť, priateľstvo aj rozlúčenie, nepochopenie a naivita, pretože obaja mi miestami prišli až príliš naivní, pritom udalosti boli do očí bijúce. Tak vznikali nedorozumenia a veci sa preto časovo vliekli a išli pomaly. Mohli si ušetriť kopu pokušenia alebo času. Takže knihu hodnotím ako dobrú, no nie ako to najlepšie, čo som v poslednej dobe čítala. Nezanechalo to vo mne to obrovské wau...