Zaklínanie svetla (Odtiene mágie 3)

Tretí diel ma bavil rovnako ako predchádzajúci, takže som si príbeh užila. Čo som si ale až po nejakom čase uvedomila bolo, že hlavný záporák ma vlastne vôbec nezaujal. Oveľa väčšie emócie vo mne vyvolali vedľajšie záporné postavy, ich skutky a obete, ktoré mali na svedomí. Niektoré ma fakt že mrzeli. Takže si myslím, že Osaron nevyužil svoj potenciál. Akože áno, bol to najväčšie zlo a cieľom celej knihy bolo nájsť spôsob, ako ho poraziť, ale z jeho smrti som nemala takú "radosť", ako keď sme sa zbavili tých druhých. Páčilo sa mi, že dej sa odohrával v Červenom Londýne aj na iných miestach a že sme sa opäť pozerali nielen na osudy a správanie Lily a Kella, na pohľady Rhysa, Alucarda, ale sme dostali perspektívu aj iných postáv. Osobitne sa treba povenovať Hollandovi. Ten bol podľa mňa výborná komplexná postava. Osud ho nešetril a vytvoril z neho niečo jedinečné. Vo svojom vnútri nebol zlý, no dostal fakt nanič karty a napáchal veľa zlého. K niečomu bol donútený, no niečo vykonal aj pre to, že to tak bolo "jednoduchšie". Od začiatku bolo ale jeho cieľom zachrániť svoj umierajúci svet a účel svätil prostriedky. Koniec knihy bol taký trpkosladký, ale za mňa nemusí byť všetko happyend, aby to bolo dobré.