Pravidlá hry

Musím povedať, že už dlho som sa nebála pustiť do nejakej knihy tak ako do tejto. Nielen, že Bez pravidiel malo otvorený koniec, ale Miška mala na Pravidlá hry niekoľko narážok, podľa ktorých som očakávala, že nie všetko skončí tak, ako by som chcela (naozaj som mala v hlave niekoľko ,,hororových" scenárov, ktoré si pre nás mohla pripraviť). Ako to nakoniec dopadlo? Zo začiatku sa príbeh niesol v duchu, ktorý nastolila jednotka... a zrazu bum, z erotického románu sme prešli do kriminálky, v ktorej nás Miška absolútne nešetrila. Boli tu momenty, kedy mi pri čítaní tiekli slzy a bolelo ma pri srdci, inokedy som zasa mala chuť nadávať a vyhodiť knihu von oknom. Ešte nejaký čas po dočítaní som nevedela, čo so sebou a musela som na knihu myslieť. Bola kniha napísaná skvelo? Áno! (Aj keď mám trochu problém použiť slovo ,,skvelý/úžasný" v spojitosti s témami, ktoré sa tu riešili). Mala som z niektorých vecí rozporuplné pocity? Tiež áno! Keď Miška po prvýkrát povedala, že v príbehu sa objavia aj Adam s Júliou, potešila som sa, keďže sú to moji obľúbenci. Počas čítania som to však niekoľkokrát ,,oľutovala" a priala by som si, aby im Miška dala ,,pokoj" (vo všeobecnosti nemám veľmi rada, keď vyjde ďalší príbeh o postavách, ktoré už dostali svoj ,,šťastný koniec", pretože mi je jasné, že sa musí niečo pokaziť). Zároveň ale rozumiem, prečo si Miška vybrala práve ich. Myslela som si, že budú vedľajšími postavami, no v skutočnosti by som povedala, že Pravidlá hry boli skôr pokračovaním ich príbehu, nie príbehu Lesie a Ericha. Erich ma v istom momente sklamal a s tým sa u mňa stratilo aj určité čaro ich vzťahu, ktoré som v jednotke zbožňovala (bolo mi to ľúto, ale jednoducho som si nevedela pomôcť). Zato Júlia a Adam mi len opätovne potvrdili, prečo ich tak milujem. Lesia a Júlia boli z podobného cesta, obe mali podrezaný jazyk, bláznivú povahu, špecifický zmysel pre humor a ako ukázali, aj obrovskú vnútornú silu. V ťažkých časoch si boli veľkou oporou a vytvorilo sa medzi nimi hlboké puto. Mne osobne prechod od erotického románu k povedzme kriminálke nevadil, mám rada spojenie romantiky a určitých akčných scén. Viaceré momenty boli drsné, kruté, surové, bolestivé, jednoducho emočne nabité a ja som Mišku neznášala za to, že nám to robí. Zároveň sem dokázala zakomponovať aj svoj povestný humor a tým určité situácie odľahčiť. Hoci by som si priala, aby sa určité veci nestali alebo sa stali inak, Miške sa nedá uprieť, že nám dopriala ďalšie kvalitné čítanie.