Pravidlá hry

Príbeh pokračuje presne tam, kde sa skončila prvá časť. Erich potrebuje po tých informáciách vychladnúť, Lesia čaká na jeho reakciu, kým Nora bojuje o manžela. No potom… Potom sa do deja primieša Vlk a celý príbeh naberie úplne iné grády. Keď som pri prvej knihe písala, že som nemala žiadne očakávania, vôbec som netušila, aké pokračovanie ma čaká. Toto bola zmena o 180°. Zmena, ktorá krásne zapadla do deja – a úprimne, inak si to už ani neviem predstaviť. Dva príbehy, dve lásky, ktoré sa nečakane spoja v jeden – intenzívny, srdcervúci a nervy drásajúci zážitok, na ktorý len tak nezabudneš. Už od začiatku som rozmýšľala, čo majú Adam a Júlia spoločné s Erichom a Lesiou. Nevedela som si predstaviť to prepojenie… no nakoniec to všetko do seba zapadlo ako puzzle. Keď ma Miška upozornila, že by som to ako tehotná nemala čítať, povedala som si: „Čo tam po jednom nešťastí, to zvládnem, veď je to len vymyslené…” No nie. Toto by som nedala ani ako netehotná bez toho, aby ma nenaplo alebo som sa nerozplakala. Alebo nestratila nervy... To čo si spravila?! Celá kniha je brutálne napätá, miestami nechutná, a toľko emócií… Mala som nervy, strach o postavy, musela som si dávať pauzy, aby som to prehltla, predýchala… a čítala ďalej. Klobúk dole pred ženskou silou. Jedna druhú potrebovali a zvládli to spoločne – každá iným spôsobom, ale každá naplno. To ma dostalo do kolien. Hlavne Júlia aká bola silná.. Čo sa týka Ericha… neviem, aký vzťah sme mali v prvej knihe, ale teraz ma stratil. Nahnevalo ma jeho správanie na konci, jeho naivita, to, ako sa zachoval. Nepôsobilo to na mňa ako láska k Lesii. Skôr ako pohodlnosť a zbabelosť. Ale Adam… Ten by šiel cez mŕtvoly, len aby zachránil svoju rodinu. A presne to aj urobil. Má môj rešpekt.

Na túto knihu som sa veľmi tešila, pretože je pokračovaním autorkinho titulu Bez pravidiel, ktorý bol jeho prvou časťou a bol skutočne vynikajúci. Vo chvíli, keď som sa však dozvedela, že dejová línia sa bude uberať tak trocha aj iným smerom, než som očakávala, ostala som mierne rozčarovaná a zaskočená. Hoci tieto síce spolu súvisia a vzájomne sa prelínajú a dopĺňajú, ako som neskôr zistila, už to nie je ono. Myslela som si, že autorka pokračovanie neukončeného a poriadne zamotaného príbehu z prvého dielu vyrieši ináč a na prvý diel nadviaže úplne iným spôsobom. Nemôžem však povedať, že kniha nemá čo ponúknuť. Bola pútavá od začiatku do konca, takže v tomto bode jej naozaj nemám čo vytknúť. Avšak čakala som niečo úplne iné. Jednoducho som mala úplne inú predstavu, akým smerom by sa príbeh mohol ďalej uberať. Musím poznamenať, že prvá časť tohto titulu bola neporovnateľne lepšia. Škoda. Obľubujem knihy tejto autorky. Bola som presvedčená, že i v tomto prípade ma čaká nezabudnuteľný čitateľský zážitok. Nestalo sa však. Za prečítanie však knižka určite stojí. Minimálne preto, aby sa čitateľ, ktorý pozná prvý diel, dozvedel, ako autorka jeho iskrivé a mimoriadne napínavé pokračovanie napokon rozuzlí.

Práve som dočítala túto knihu a neviem, ako dlho mi bude trvať, kým sa cez ňu prenesiem. Doteraz som nečítala žiadnu knihu, pri ktorej by som väčšinu preplakala. Tá bolesť, akoby som ju ja sama prežívala. To zúfalstvo, beznádej, lámalo mi to srdce. Jediné, čo tam v tom pekle mali, boli oni samé. Mali iba seba. Je príjemné žiť s pocitom, že na to neboli samy, ale nezmierni to ich bolesť či spomienky. Rada by som podotkla, že je dobré prečítať najprv knihy Na úteku, Na love a Bez pravidiel, aby človek vedel pochopiť súvislosti tejto knihy. Viem vám zaručiť, že strávený čas pri týchto knihách nebudete ľutovať, aj keď táto, posledná, bola dráma a niektoré veci sa nedali čítať. Nebudem sa tu rozpisovať viac, pretože pocity, ktoré mám, sú veľmi silné na to, aby som vedela poskladať niečo súvislé. Túto knihu budem mat v hlave ešte veľmi dlho. Každá žena si zaslúži manžela ako Adam, ktorý z lásky k nej prevráti svet hore nohami. Ďakujem Miška za niečo tak prepracované, premyslené do posledného detailu a tak srdcervúce. Klobúk dole, zbožňujem Vaše ruky, že dokážu niečo takéto napísať...

Ďakujem ti, Miška, že tento knižný svet robíš lepším a krajším miestom, pretože si. . Začnem asi tým, že tento príbeh ma zničil na viacerých úrovniach. Citovo ma doslova vyžmýkal, dosť som aj plakala (ja citlivka), a nakoniec ma dokázal poskladať späť. Rezonuje vo mne dodnes a ešte dlho bude. Miška totiž dokáže aj brutálne veci napísať s takým citom, že nakoniec nemáte pocit, že čítate niečo odporné a zvrátené. Preto ju veľmi obdivujem. . Na pokračovanie Bez pravidiel som sa nesmierne tešila. Začíname presne tam, kde sme v jednotke prestali a ono sa môže zdať, že sa vyvíja presne podľa túžob a predpokladov, avšak len do momentu, kým sa na scéne neobjaví Adam - Vlk a Júlia zo série Na úteku. Miška nám ponúka totálnu zmenu žánru a u mňa to teda fungovalo parádne. Najprv som bola veľmi rada, že sa ukázali, no postupne som skôr začala tŕpnuť, prečo sú práve v tomto príbehu a čo doň vnesú. Nechcem sa tu o tom rozpisovať, pretože by som zbytočne spoilerovala, ale jedno dodám: na konci tohto príbehu som sa len utvrdila v tom, že ich naďalej zbožňujem. Plakala som kvôli nim? Áno. Nadávala som? Áno... ale tak isto som s nimi cítila obrovskú lásku a podporu. Čítalo sa to ťažko, veru, ale tak isto to malo skvelú dynamiku, ktorá je pre Mišku typická. . Môžem však napísať, že mi v tejto časti chýbalo viac interakcie Ericha a Lesie. Aj Gregora mohlo byť pokojne viac. Ale to by bol asi už aj iný príbeh. Bola som sklamaná z Ericha? Aj áno, trošku určite. Ale na druhú stranu som ho chápala, presne tak ako Gregor. Jednoducho som sa vedela vžiť aj do jeho postoja, jeho váhania, jeho presvedčenia, jeho konania. . Zároveň by som chcela vyzdvihnúť poznámku autorky na záver

Musím povedať, že už dlho som sa nebála pustiť do nejakej knihy tak ako do tejto. Nielen, že Bez pravidiel malo otvorený koniec, ale Miška mala na Pravidlá hry niekoľko narážok, podľa ktorých som očakávala, že nie všetko skončí tak, ako by som chcela (naozaj som mala v hlave niekoľko ,,hororových" scenárov, ktoré si pre nás mohla pripraviť). Ako to nakoniec dopadlo? Zo začiatku sa príbeh niesol v duchu, ktorý nastolila jednotka... a zrazu bum, z erotického románu sme prešli do kriminálky, v ktorej nás Miška absolútne nešetrila. Boli tu momenty, kedy mi pri čítaní tiekli slzy a bolelo ma pri srdci, inokedy som zasa mala chuť nadávať a vyhodiť knihu von oknom. Ešte nejaký čas po dočítaní som nevedela, čo so sebou a musela som na knihu myslieť. Bola kniha napísaná skvelo? Áno! (Aj keď mám trochu problém použiť slovo ,,skvelý/úžasný" v spojitosti s témami, ktoré sa tu riešili). Mala som z niektorých vecí rozporuplné pocity? Tiež áno! Keď Miška po prvýkrát povedala, že v príbehu sa objavia aj Adam s Júliou, potešila som sa, keďže sú to moji obľúbenci. Počas čítania som to však niekoľkokrát ,,oľutovala" a priala by som si, aby im Miška dala ,,pokoj" (vo všeobecnosti nemám veľmi rada, keď vyjde ďalší príbeh o postavách, ktoré už dostali svoj ,,šťastný koniec", pretože mi je jasné, že sa musí niečo pokaziť). Zároveň ale rozumiem, prečo si Miška vybrala práve ich. Myslela som si, že budú vedľajšími postavami, no v skutočnosti by som povedala, že Pravidlá hry boli skôr pokračovaním ich príbehu, nie príbehu Lesie a Ericha. Erich ma v istom momente sklamal a s tým sa u mňa stratilo aj určité čaro ich vzťahu, ktoré som v jednotke zbožňovala (bolo mi to ľúto, ale jednoducho som si nevedela pomôcť). Zato Júlia a Adam mi len opätovne potvrdili, prečo ich tak milujem. Lesia a Júlia boli z podobného cesta, obe mali podrezaný jazyk, bláznivú povahu, špecifický zmysel pre humor a ako ukázali, aj obrovskú vnútornú silu. V ťažkých časoch si boli veľkou oporou a vytvorilo sa medzi nimi hlboké puto. Mne osobne prechod od erotického románu k povedzme kriminálke nevadil, mám rada spojenie romantiky a určitých akčných scén. Viaceré momenty boli drsné, kruté, surové, bolestivé, jednoducho emočne nabité a ja som Mišku neznášala za to, že nám to robí. Zároveň sem dokázala zakomponovať aj svoj povestný humor a tým určité situácie odľahčiť. Hoci by som si priala, aby sa určité veci nestali alebo sa stali inak, Miške sa nedá uprieť, že nám dopriala ďalšie kvalitné čítanie.